HUMENNÉ – Nesedí a nelamentuje. Nehľadá možnosti, kde čím najskôr odísť za lepším životom. Chce, aby nám všetkým bolo lepšie tu a teraz.
Tomáš Šudík je aktívny mladý človek. Humenčan, ktorému záleží na tom, ako bude jeho mesto vyzerať nielen zajtra, ale aj o desať, či viac rokov. Nesedí a nelamentuje. Nehľadá možnosti, kde čím najskôr odísť za lepším životom. Chce, aby nám všetkým bolo lepšie. Tu a teraz, v tomto kraji. Aby naše deti z neho raz nemuseli v boji o prežitie odísť tak, ako dnes odchádzajú jeho rovesníci.
Angažovaný mladý muž je nielen zanietený dobrovoľník, ale tiež podniká. Spoliehať sa na iných totiž nemá vo zvyku. Sám ale pomocnú ruku podá rád.
Kedy a ako u vás vznikol pocit, že chcete naplniť svoj život pomocou iným?
Už od základnej školy som sa venoval dobrovoľníctvu a práci v treťom sektore. Ako dobrovoľník som pomáhal napríklad Slobode zvierat, bol som členom žiackej školskej rady, kde sme organizovali rôzne verejné zbierky pre sociálne slabších. Zistil som, že pomáhať iným ma napĺňa. Keď som sa začal stretávať s rodinami, ktoré potrebovali pomoc, povedal som si, že to naozaj nemajú jednoduché a že raz sa to pokúsim zmeniť.
Boli cestou k tomuto cieľu aj aktivity Mládežníckeho parlamentu FreeMar Humenné, ktorého ste predsedom?
Keď som bol na strednej škole, vznikal v mojom rodnom meste Mládežnícky parlament FreeMar Humenné. Neváhal som ani chvíľu. Vedel som od začiatku, že toto je ideálna príležitosť, aby som sa mohol ešte viac angažovať vo veciach, ktoré ma bavili a pomáhať druhým. Vyskúšal som si, aké je to organizovať podujatie pre niekoľko desiatok ľudí, zostavovať rozpočty, komunikovať s dôležitými dospelými, či úradmi. Ako stredoškolák som pôsobil aj v žiackej školskej rade, kde som viedol tím ľudí.
Práca v treťom sektore bola pre vás dobrou školou?
Jednoznačne! Dala mi množstvo pozitívnych vecí. Mohol som vycestovať do iných krajín, kde som sa stretol s rôznymi inšpiratívnymi ľuďmi. V zahraničí som sa veľa naučil, lebo raz vidieť je lepšie ako stokrát si „vygoogliť“. Po návrate som sa vždy snažil videné a zažité aplikovať aj na každodennú prax u nás doma. Nie je predsa hanbou ak sa učíme od lepších. Oveľa horšie je myslieť si, že už všetko vieme, že máme patent na rozum, aj na fungovanie tejto spoločnosti. Preto mám veľa nápadov ako pomôcť aj nášmu kraju. V praxi to býva tak, že väčšina dobrých nápadov sa nestretne s vôľou kompetentných a ich realizácia sa skončí skôr, ako sa stihne začať.
Ste na to pripravený?
Som mladý, ale nie naivný. Ani doteraz nám nevychádzalo všetko vždy tak, ako sme si naplánovali. Človek predsa musí byť pripravený aj na neúspech, lebo len ten ho posúva ďalej. Počas organizovania aktivít v meste Humenné a jeho okolí som sa nie raz stretol aj s neochotou úradníkov. Neverili by ste, koľko papierovania a zodpovednosti stojí aj za maličkými projektmi. Síce by vaše podujatia mali niekomu pomáhať, stále musíte mať na hlave toľko vecí, že si to napokon ani neužijete. Výsledky prídu až neskôr, keď vám ľudia dajú pozitívnu spätnú väzbu. Angažujete sa v rôznych sférach, od environmentálnych, cez kultúrne, až po sociálne.
Ktoré sú vám najbližšie?
Všetky majú svoje čaro, ale najviac vo vás zanechajú stopu práve tie sociálne. Niekedy si ani neuvedomujeme, ako málo stačí, aby sme niekomu pomohli. Napríklad pretriediť veci zo skrine a tie, ktoré už nenosíme, niekomu darovať. Alebo kúpiť o jeden balík ryže viac a dať rodine, ktorá žije z ruky do úst. Aj takéto organizované aktivity, len vo väčšom meradle, sme robili cez Mládežnícky parlament FreeMar Humenné.
Vo veku, keď vaši rovesníci riešia úplne iné veci, vy ste sa rozhodli rozčeriť vody regionálnej politiky a kandidovali ste do volieb VÚC.
Áno. Získal som zaväzujúcich 2 508 hlasov a zostal som tesne pod hranicou zvoliteľnosti. V meste som dostal 3. najväčší počet preferenčných hlasov. Dodalo mi to množstvo energie pokračovať vo veciach ktoré som robil doteraz.
V Humennom ste boli jednou z hlavných postáv iniciatívy „Za slušné Slovensko“.
Som presvedčený, že mladí majú obrovský náboj, aby v politike, firmách, či škole niečo zmenili. V očiach starších ľudí sú mladí zvyčajne vykresľovaní ako nezodpovední a nezrelí a nebudú schopní prevziať zodpovednosť za spoločnosť. V Humennom som s kolegami dokázal vytiahnuť na námestie množstvo ľudí. Myslím, že to je garancia, že sme schopní vyjadriť svoj názor, pomôcť dosiahnuť systémové zmeny.
Aké akcie ste od volieb do VÚC organizovali?
Uctili sme si Deň žien, Deň matiek, pomohli sme sociálne slabším rodinám, 5. Mládežnícky ples. Rozdávali sme perníky, ktoré sme sami pripravili, čistili lesy. Ďalej sú to desiatky prednášok, Inšpiratívni Humenčania, či sídliskové akcie.
Vaše volebná kampaň sa zakladá na 3 pilieroch. Aké sú to?
• PROSPERUJÚCA RODINA – budúcnosť Humenného bude taká silná, aké pevné a prosperujúce budú ich rodiny. Chcem presadzovať opatrenia na rozvoj spoločnosti a zabrániť prehlbovaniu chudoby. Mladí ľudia musia cítiť, že majú podporu od mesta,
pri hľadaní práce, či bývania. Dôležitosť rodiny si často krát uvedomíme, až ak v starobe ostaneme sami a nebude nám mať kto podať ani pohár s vodou lebo naše deti budú žiť a pracovať v zahraničí. Pretože prácu a bývanie si doma nenašli.
• TRANSPARENTNÉ HUMENNÉ – transparentnosť – dôležitý pilier našej spoločnosti.
• ÚCTA K ĽUĎOM – štiepenie medziľudských vzťahov v našom meste prekonáva všetky prekážky. Na dennej báze počúvame „ty si taký“, „on je taký“. Je neprijateľné, aby ľudia za svoje názory v našom meste boli šikanovaní, ponižovaní a prepustení zo svojho zamestnania.
Zapadnúť medzi ostatných je ľahké. Oveľa ťažšie je odlíšiť sa. Čím chcete zaujať vy?
Srdcom, skúsenosťami, energiou a aktivitou, ktorú chcem ponúknuť v prospech riešenia problémov obyčajných ľudí. Veľmi ma trápi pozerať sa mestské zastupiteľstvá. Poslanci, ktorí majú naše mesto prezentovať a prichádzať s konštruktívnymi riešeniami len ticho sedia vo svojom kresle a poberajú poslanecký plat, pričom sú od reality dávno odtrhnutí a s ľuďmi sa takmer vôbec nestretávajú. Nie je tajomstvom, že tam máme pár poslancov o ktorých nevieme ani aký majú hlas, lebo ešte nič nepovedali. To je podľa mňa od všetkých, ktorým ľudia dali vo voľbách poslanecký mandát, poriadna drzosť a neúcta k voličovi.
Podľa mňa by mal byť poslanec človekom, ktorému ak občania zavolajú, nebude im mať problém pomôcť, hoci aj s lopatou v ruke.