Miestna územná samospráva má za sebou tridsať rokov. Vždy stála na strane ľudí, nikdy nepodrazila štát. Je mimoriadne dôveryhodná a aj počas pandémie covidu-19 ukázala dynamiku a zodpovednosť.
Za tridsať rokov fungovania sa teda model osvedčil. Je však veľa dôvodov, aby sa samospráva mala na pozore. Politici vysielajú pomerne nebezpečné signály, že ani za tejto vlády nebudú mať samosprávy dostatok pokoja a času na prácu. Nie pre koronavírus či ekonomickú krízu, ale pre snahy o centralizáciu a okliešťovanie, pre málo vecnej diskusie a viac oznamovacích viet.
Asi podobne, ako to bolo pri formulovaní obsahu pre Fond obnovy a ako je to pri nastavovaní európskych investičných a štrukturálnych fondov. A veľmi identicky s tým, ako komunál namiesto pomoci pre výpadok príjmov dostal pôžičku.
Politická reprezentácia si musí uvedomiť, že v každej obci, v každom meste nežijú iba voliči. Sú to ľudia, ktorí sú konečnými užívateľmi výhod systému. A tak na nich aj treba pozerať.
Problémy samosprávy majú však hlbšie korene. Súvisia buď s jej nepochopením, alebo s úsilím o jej podmanenie.
Pozor na reálne hrozby
Nie sú to optimistické vyhliadky, ale odrážajú reality aj doterajšiu legislatívnu prax. Mimochodom, práve tú by sme mohli označiť za jednu z reálnych hrozieb, ktorým je samospráva dlhodobo vystavená.
Napríklad školský zákon z roku 2008 bol doteraz novelizovaný tridsaťkrát. Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve menilo 31 noviel a zákon o financovaní škôl 25 noviel.
Mohli by sme pripomenúť aj mnohé ďalšie zákony. Ukazuje to na fakt, že na Slovensku sa toleruje nekvalitná legislatíva. Vyslovené klamstvá v dôvodových správach sú toho dôkazom. Napríklad pri tzv. chodníkovej novele, ktorá presunula starostlivosť o chodníky z majiteľov priľahlých domov na samosprávy, bolo v doložke vplyvov na rozpočty obcí uvedené, že celoplošná zimná údržba nebude znamenať navýšenie výdavkov.
Vychovávať, nie cepovať
Samospráva potrebuje nového partnera. Dlhoročné driemanie prokuratúry odkrylo, kde všade by mala byť v oblasti samosprávy aktívnejšia.
Až nové vedenie Najvyššieho kontrolného úradu a rovnako Úradu pre verejné obstarávanie pochopili, že samosprávu netreba cepovať, ale vychovávať. Výrazne sa začali orientovať na metodickú pomoc, na to, že výsledky kontrol by mali byť signálom pre mestá aj obce. Veď čo je lepšie, ako sa ponaučiť, a tak predchádzať problémom?
Presne tým by sa malo inšpirovať nové vedenie Generálnej prokuratúry na netrestnom úseku. Čím viac usmerní samosprávy, o to menej negatívnych dôsledkov bude na stoloch prokurátorov.
V opačnom prípade budeme pokračovať v hrozbe, ktorou sú neraz úplne opačné nazerania okresných prokuratúr na identické rozhodnutia jednotlivých samospráv.
Peniaze až na poslednom mieste
Ak hovoríme o hrozbách, nemali by sme zabudnúť ani na financie. Finančná disciplína štátu v rámci preneseného výkonu štátnej správy, teda v agendách, ktoré si štát každoročne v samosprávach objednáva, je slabinou. Dokonca by sa dalo povedať, že štát je notorickým neplatičom.
Mohli by sme ísť po rôznych úsekoch. Od školstva, kde mestá a obce doplácajú na štát ročne približne deväť miliónov eur, cez sociálnu agendu, životné prostredie, až napríklad po stavebnú agendu, v rámci ktorej iba bratislavský Ružinov dotuje zo svojich peňazí štátnu agendu sumou približne 350-tisíc eur ročne.
Na mieste je preto otázka, prečo niektorí reprezentanti štátu uvažujú o centralizácii, opätovnom posilňovaní centrálnej vlády na úkor samospráv, ak ani teraz nedokážu zaplatiť to, čo majú?
Samosprávy tratia aj na súdoch
S financiami sa neraz spájajú aj súdne spory. A mestá a obce krvácajú na súdne ťahanice, ktoré spory sprevádzajú.
Napríklad v spore o bratislavské PKO, ktorý vznikol v roku 2005, rozhodoval súd až v roku 2014. Rovnakých deväť rokov do roku 2014 sa ťahal spor mesta Snina o práce na skládke tuhého komunálneho odpadu.
Martin bojoval na súde desať rokov o pozemky v spore s lyžiarskym strediskom Martinské hole. Myjava až po rokoch vyhrala spor, keď od ministerstva pôdohospodárstva žiadala 2,6 milióna eur. Spory Dubnice nad Váhom aj Lipian, ktoré sa súdili so štátom pre eurofondy z rezortu pôdohospodárstva, tiež prechádzali volebnými obdobiami.
Nemohli by byť súdne spory, v ktorých vystupuje samospráva, riešené prednostne? V opačnom prípade si komunál musí šetriť na právne kancelárie a nachystať si odolnosť proti zbytočnému stresu.
Presadzovať či chrániť?
Napriek tomu, že komunál podobne ako samosprávne kraje a štátna správa potrebuje výraznú modernizáciu, dnes je ťažké povedať, kto by sa samospráve zišiel viac, či splnomocnenec, alebo ombudsman.
Kým ten prvý je na to, aby presadzoval, od druhého sa očakáva ochrana.
Politická reprezentácia si musí uvedomiť, že v každej obci, v každom meste nežijú iba voliči. Sú to ľudia, ktorí sú konečnými užívateľmi výhod systému. A tak na nich aj treba pozerať.
Ak sa nájde dostatok rozvahy na to, aby sa v novom roku eliminovali opísané hrozby, samospráve to pomôže. V opačnom prípade môže krajina stratiť spojenca, ktorý v každej náročnej etape garantoval sociálny zmier a aj so zaťatými zubami robil maximum možného.
Michal Kaliňák
Autor je politológ, pôsobí ako ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS
Tento text je súčasťou „Úvahy a komentáre“, nie je redakčným obsahom.