Mesto MEDZILABORCE

Na pôvod názvu Medzilaborce je viacero názorov. Podľa Anonymovej kroniky, podľa kroník i podľa legiend je pôvod názvu mesta spojený s udalosťami v histórii. Archeologické nálezy z predhistorického obdobia a starších úsekov historického obdobia nie sú známe. Najstaršia zmienka o Medzilaborciach je v donácii uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára 1347, v ktorej sa územie uvádza medzi 92 obcami panstva Drugethovcov ako Mezobrod.

Medzilaborce sa ako mesto prvý krát spomínajú roku 1543 (Kis Laborcz).
Jeho rast a rozvoj je podrobne zaznamenaný v mestskej kronike, avšak mestu nikdy neboli udelené mestské privilégia. Medzilaborce ani žiadne zo sídiel terajšieho okresu v období do 16.storočia nemali väčší význam, spojený s právom organizovať  trhy a jarmoky.
V roku 1612  v Medzilaborciach zriadili pílu a dva mlyny.
Od roku 1631 začali fungovať prvé potravinárske obchody a hostince.
Vlastníkmi Medzilaboriec boli po vymretí rodu Drugethovcov po meči od roku 1684 Csákyovci.
V roku 1860 sa Medzilaborce stávajú mestom a jedným z 21 administratívnych celkov v Zemplínskej župe.
V meste sa v roku 1869 uskutočnilo  sčítanie obyvateľstva. Podľa neho boli v meste viaceré priezviská.
Podľa týchto informácií si vieme predstaviť úroveň života v Medzilaborciach.
V r.1873 boli Medzilaborce napojené na železničnú dopravu.
V r. 1881 cez Medzilaborce cestoval cisár František Jozef I., ktorý sa vracal z Halíča.
V 19. storočí boli vlastníkmi majetkov v Medzilaborciach Andrássyovci.
V r. 1885 mal v Medzilaborciach statok gróf Andrássy, ktorý mala v prenajme vdova Schonfeldová.
Pri ničivom požiari v roku 1900 zhoreli takmer všetky domy okrem gréckokatolíckeho chrámu.
Na začiatku 20. storočia bolo mesto i celá oblasť takmer bez priemyslu a obchodu, aj so slabým školstvom.

Mestečko Medzilaborce stáva okresným centrom v roku 1910.
Na vojnu sa Rakúsko-Uhorsko chystalo veľkými zemplínskymi vojenskými manévrami v roku 1911. Viedol ho následník trónu František Ferdinand a zastavil sa i v Medzilaborciach. Práve jeho smrť o tri roky neskôr bola zámienkou na svetovú vojnu. Vojenské manévre naznačili, kde sa v prípade vojny bude bojovať.

Počas I. svetovej vojny východný front zasiahol aj túto oblasť, mesto bolo viackrát zničene.
Prvá svetová vojna priniesla obyvateľstvu Medzilaboriec a okolia nesmierne útrapy.
Počas bojov sa z Medzilaboriec a okolia takmer dve tretiny obyvateľstva presťahovali až k Miškolcu a Debrecenu.
V rokoch 1914-1915 boli Medzilaborce značne poškodené a boli sídlom štábu veliteľa ruskej armády generála Brusilova.

Cez Medzilaborce ako vojak 91. pluku prechádzal v roku 1915 i spisovateľ Jaroslav Hašek. Mesto spomína i vo svojom diele „Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války“.
V období 1.ČSR v kraji vládla nezamestnanosť, silné vysťahovalectvo a nízka životná úroveň.
Jedným z mála podnikov bola píla na drevo. Na Základnej škole v Medzilaborciach v tridsiatych rokoch končili mladí, ktorí ešte nevedeli aká pohroma ich o niekoľko rokov čaká. Počas II. svetovej vojny bolo mesto znova viackrát zničene. 23. februára 1945 bolo v Medzilaborciach založené Štátne ruské gymnázium.

Z hľadiska historického je dôležitý fakt, že po oslobodení v roku 1945 sa Medzilaborce stali prvým okresným sídlom na území ČSR. Túto funkciu plnilo mesto do roku 1960.
– Od roku 1960 patrilo do okresu Humenné. Po oslobodení vznikla sieť škôl, začal sa budovať priemysel a poľnohospodárstvo. V roku 1955 v Medzilaborciach bola zriadená Nemocnica s poliklinikou.
Medzilaborce a jeho okolie boli bez priemyslu, a preto vtedajšie vedenie rozhodlo, že v Medzilaborciach bude postavený strojársky závod.
– 1. mája 1958 bol položený základný kameň závodu – Transporta.
– V roku 1971 po rekonštrukcii starého mlyna sa začala prevádzka nového závodu Jablonecké sklárne (neskôr Lusk).
– Okresným mestom je znovu od roku 1996.

Medzilaborce sa v novodobej histórii preslávili zásluhou Múzea moderného umenia Andyho Warhola:
Nevšedný stánok umenia  vznikol 1. septembra 1991 ako prvé vo svete a ešte stále jediné múzeum tohto druhu v Európe.
Okrem výstavných aktivít dominuje v múzeu prezentačná, vzdelávacia, poradenská, vedecko-výskumná činnosť v oblasti súčasného výtvarného umenia, muzeoedukológie. John Warhola, Michal Bycko a Michal Cihlář boli hlavnými iniciátormi vzniku múzea.
Michal Bycko sa začal zaoberať warholovskou históriou ešte za študentských čias (absolvent Katedry výtvarnej výchovy PdF a FF UPJŠ u prof. Šafranka) a postupne dospel k celému radu vzácnych informácií, hlavne o pôvode umelca.
Zásluhou Warholových najbližších príbuzných sa podarilo  v múzeu zhromaždiť artefakty spojené so životom a tvorbou tejto na každom kontinente známej superstar.
John Warhola, viceprezident Nadácie Andyho Warhola pre vizuálne umenie v New Yorku má značnú zásluhu na tom, že v Medzilaborciach MMUAW existuje.
Nadácia Andyho Warhola v New Yorku dodnes podporuje Andyho hlavný odkaz „… pomáhať mladým umeleckým talentom, nezárobkovým organizáciám zaoberajúcim sa vizuálnym umením v USA i vo svete“, u nás prostredníctvom Experimentálneho centra umeleckej výchovy Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach.