Okres VRANOV NAD TOPĽOU

Okres Vranov nad Topľou je okres v Prešovskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 769,47 km², žije tu 80 906 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 105 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2020). Správne sídlo okresu je mesto Vranov nad Topľou.
Okres Vranov nad Topľou sa rozkladá vo východnej časti východného Slovenska , v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny a susedí s  okresmi: na západe s okresmi Košice-okolie a Prešov, na severe so Svidníckym a Stropkovským okresom, na východe s okresmi Humenné a Michalovce a na juhu s okresom Trebišov. Územie má tvar obdĺžnika s výraznými výbežkami na sever a najmä na severovýchod pozdĺž doliny Oľky , kde hlboko zasahuje medzi okresy Stropkov a Humenné.

Zemepisnú polohu určujú zemepisné súradnice: severný okraj 49°11`50„ s.š., južný okraj 48°45`41„ s.š., západný okraj 21°24`26„ v.d., východný okraj 21°51`45„ v.d. Plošná rozloha okresu je 847,6 km². Okresné mesto Vranov leží mierne excentricky v južnej až juhovýchodnej časti okresu.

Z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska sa územie okresu rozkladá v týchto geomorfologických celkoch:
severná časť patrí do oblasti Nízkych Beskýd s geomorfologickými celkami Ondavská vrchovina a Beskydské predhorie. Na západe zaberá severovýchodnú časť Slanských vrchov. Južná a juhovýchodná časť patrí do Východoslovenskej nížiny.

Sídlo okresu, mesto Vranov, je situované v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, intravilán sa rozkladá v riečnej nive Tople a Ondavy, na proluviálnych kužeľoch a terasách na vyššom stupni Východoslovenskej nížiny – Vranovskej pahorkatine.

Územie Vranovského okresu nie je z geologickej stránky veľmi pestré.
Sú tu zastúpené druhohorné horniny, najviac však treťohorné a štvrtohorné. Z genetickej stránky sú rozšírené v podstatnej miere horniny sedimentárneho pôvodu, menej sú zastúpené horniny vulkanického pôvodu. Zo sedimentárnych hornín sú najviac zastúpené horniny usadené v morskom prostredí, menej v jazernom a riečnom, veľmi nepatrnú časť tvoria horniny usadené vetrom a deluviálne –svahové. Územie okresu patrí do centrálnych a vonkajších Karpát. Počas geologického vývoja boli jednotlivé časti rôzne tektonicky porušené a deformované. Alpínskymi horotvornými pochodmi bolo najviac postihnuté bradlové pásmo. Intenzívne zvrásnený je aj magurský flyš, ktorý má príkrovnú stavbu. Tektonicky menej sú porušené územia budované centrálnokarpatským flyšom a neogénom. Tu mala tektonika iba zlomový charakter. Územie okresu Vranov je chudobné na nerastné suroviny. Z perspektívneho hľadiska sú nádejné Slanské vrchy, kde bolo v posledných rokoch objavené polymetalické zrudnenie. Významné sú tu ložiská rumelky. Rumelka sa rovnako nachádza aj v okolí Merníka, kde sa začína rozvíjať ťažba. V bradlovom pásme a magurskom flyši sú perspektívy nálezov zemného plynu a ropy. Podobne možno očakávať ložiská zemného plynu aj v neogéne v južných častiach okresu. Medzi významné ložiská nerastných surovín patria cementárske suroviny v bradlovom pásme, na báze ktorých pracuje cementáreň v Bystrom. Významné sú aj ložiská bentonitov a zeolitov v Nižnom Hrabovci. Ďalej sú tu menšie ložiská stavebných hmôt a tehliarskych surovín: andezity, tufy, tufity, vápence, pieskovce, piesky, štrky, íly, hliny a pod.(Vechec, Banské, Zamutov, Nižný Hrabovec, Čemerné atď.).

• Povrch územia okresu je značne členitý s výraznými výškovými rozdielmi medzi jednotlivými geomorfologickými celkami.
• Najvyššie položeným geomorfologickým celkom okresu sú Slanské vrchy, zaberajúce severozápadnú časť územia, zastúpené skupinou Šimonky.
• Hranica okresu tu prebieha po rozvodnom chrbte medzi Torysou a Topľou.
• Najvyšším bodom v Slanských vrchoch a zároveň aj v celom okrese je Šimonka. (1092 m n. m.).
• Priemerná výška sa pohybuje v rozmedzí 800-1000 m.
• Reliéf Slanských vrchov má charakter hornatiny s hlboko rezaným reliéfom.

Územie okresu Vranov n/T patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti. Iba vrcholové časti Slanských vrchov patria už do chladnej oblasti.
Prevažne južná časť okresu patriaca do Východoslovenskej nížiny má priemernú teplotu 8-9 °C. V Beskydskom predhorí a prevažnej časti Ondavskej vrchoviny je7-8 °C, iba v rozvodnom chrbte medzi Topľou a Ondavou je pod 7 °C. V Slanských vrchoch je priemerná teplota 5-6 °C, vo vrcholovej časti Šimonky pod 5 °C. Vcelku je na území okresu ročný priebeh teploty dosť pravidelný. Najteplejším mesiacom je júl s teplotami 22.8-23.8 °C, najchladnejším mesiacom je január s teplotami –3.6 až -4.3 °C.
Okres Vranov má zaujímavú riečnu sieť, ktorá vznikla po ústupe mora a vzniku súše.