Okres STROPKOV

Okres Stropkov sa nachádza na území Prešovského kraja. Má rozlohu 388,98 km², žije tu 20 366 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 52 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2020). Správne sídlo okresu je mesto Stropkov.

Doposiaľ najhodnovernejšie písomné správy o tomto meste pochádzajú z rokov 1404 a 1408. V roku 1492 bol Stropkov so svojou pevnosťou a tridsiatkovou stanicou zemepánskym mestom a sídlom panstva, ku ktorému v stredoveku patrilo až 37 dedín. Rozprestiera sa na Severovýchodnom Slovensku, jeho tvar je pretiahnutý od severu na juh.

Hraničí so 4 okresmi Prešovského kraja (Medzilaborce, Humenné, Vranov nad Topľou a Svidník). Severná hranica v 2 km dlhom úseku je zároveň aj štátnou hranicou s Poľskom.
Leží v geomorfologických celkoch Vonkajších Karpát: Ondavskej a Laboreckej vrchovine. V nadmorskej  výške 691 m, na vrchu Klin na hraniciach s Poľskom, je najvyšší bod územia. Územie sa postupne znižuje od severu na juh, kde sa nachádza najnižší bod okresu, a to pri hladine vodnej nádrže Veľká Domaša v katastri obce Bžany.
Geologická stavba okresu je jednoduchá. Tvorí ju paleogénny flyš, v ktorom sa jednotvárne, s premenlivým zastúpením, striedajú vrstvy pieskovcov, ílovcov a slieňovcov. Povrch územia na severe okresu je hornatinový s hlbokými úzkymi dolinami, na juhu zas vrchovinový. Na miestach výskytu odolnejších pieskovcov vznikli vyššie časti pohorí, chrbty a kopce. Erózne doliny sú vyhĺbené na miestach menej odolných ílovcov. Najnižšie časti okresu patria do teplej klimatickej oblasti, ktorá s narastajúcou nadmorskou výškou prechádza do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je 7,3 °C, za rok spadne na území okresu priemerne 676 mm zrážok.

Najväčšou riekou v oblasti je Ondava, do ktorej sa zľava vlieva Chotčianka. Zasahuje sem aj severná časť vodnej nádrže Veľká Domaša, ktorá je významným zdrojom vody pri nedostatku jej podzemných zásob vo flyšovej oblasti. Z pôdnych druhov majú najväčší podiel hnedé lesné pôdy kambizeme. Ondavu a jej prítoky lemujú nivné pôdy fluvizeme. V okolí Stropkova sa vyvinuli aj ilimerizované pôdy luvizeme. Doliny riek sú do značnej miery odlesnené. 

V pohoriach prevládajú bukové lesy, miestami sa vyskytujú porasty borovice a iných drevín. V Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty na severe okresu rastú chránené druhy rastlín najčastejšie. Stretávajú sa tu typické horské karpatské prvky s teplomilnými prvkami. Medzi mnohé vzácne druhy patria: hadí mor ružový, štiav áronolistý karpatský, pichliač Waldsteinov, papradka alpínska, horec luskáčovitý, čarovník alpínsky.
Živočíšnu ríšu tu najčastejšie zastupuje diviak lesný, jeleň lesný, srnec lesný, zajac poľný a ďalší z fauny listnatých lesov, polí a lúk. K vzácnym a chráneným druhom patrí vlk dravý, rys ostrovid, kuna lesná, jazvec lesný, krkavec čierny, bocian čierny, myšiak hôrny, sova dlhochvostá, výr skalný.
Okres Stropkov patrí medzi okresy s najmenšou plochou chránených území. Svojou malou časťou sem zasahuje Chránená krajinná obasť Východné Karpaty. V okrese je jedno maloplošné chránené územie.

Hospodárstvo

Priemysel v okrese je málo rozvinutý kvôli svojej krátkej histórii. Najvýznamnejšie závody v Stropkove sú Tesla, ktorá vyrába telefónne zariadenia a prístroje a elektroinštalačné produkty a strojársky závod. Menšou prevádzkou je tehelňa v Tisinci. Poľnohospodárska pôda je z polovice využívaná ako orná pôda. Najpestovanejšou poľnohospodárskou plodinou sú zemiaky, významné je aj pestovanie obilnín, konkrétne jačmeňa, pšenice a raže a krmovín, ako ďatelina, ďatelinotráva a kŕmna repa. Živočíšna výroba iba mierne prevyšuje nad rastlinnou.
V okrese nie je žiadne železničné spojenie. Stropkovom vedie štátna cesta I. triedy č. 1/15. Stropkov je od Prešova vzdialený 55 km, od Bratislavy 485 km.
Pre cestovný ruch je najvýznamnejšia rekreačná oblasť vybudovaná v severnej časti vodnej nádrže Veľká Domaša, kam za oddychom prichádzajú domáci aj zahraniční turisti.

Veľká časť územia súčasného okresu patrila od 13. storočia do r. 1848 do Zemplínskej stolice, do r. 1922 do Zemplínskej župy. Severozápadná časť územia od Stropkova a Chotče patrila do Šarišskej stolice, potom do Šarišskej župy. V r. 1822 boli k Šarišskej stolici (neskôr župe) pričlenené ďalšie obce dnešného okresu Stropkov (Bokča, Šandal, Veľké Bukovce, Veľké Staškovce, Vyšná Vladiča a Veľká Driečna).
Pri administratívnom členení v r. 1923 okres Stropkov nebol zriadený a jeho územie bolo rozdelené medzi okresy Vyšný Svidník, Medzilaborce, Giraltovce a Vranov nad Topľou. V r. 1925 z celého okresu Vyšný Svidník a častí okresov Giraltovce, Humenné a Vranov nad Topľou bol vytvorený okres Stropkov, podstatne väčší ako súčasný. Časť jeho východného územia patrila do okresu Medzilaborce a západne od obcí Mlynárovce a Rakovčík až k hraniciam s Poľskom okresu Svidník, na juhovýchode bol okres Stropkov väčší o územie 4 obcí okresu Humenné (Rohožník, Vyšná Sitnica a Košarovce) a územie 7 dnešných obcí okresu Vranov nad Topľou (Piskorovce, Ďapalovce, Nová Kelča, Rafajovce, Holčíkovce, Giglovce a Girovce).
V roku 1949 sa okres Stropkov o polovicu zmenšil, pretože na severozápade jeho územia vznikol samostatný okres Svidník. V r. 1925-1928 patril okres Stropkov do Podtatranskej župy, v r. 1938-1945 do Šarišsko-zemplínskej župy a v r. 1949-1960 do Prešovského kraja.

Okres Stropkov zanikol v r. 1960 a jeho územie sa pričlenilo k okresom Bardejov a Humenné.
Od roku 1968 patrilo jeho územie k novovytvorenému okresu Svidník. Okres Stropkov má 43 obcí, z toho 1 mesto: Stropkov. Vo vidieckych sídlach žije 49 % obyvateľov okresu, čo je asi 6 % nad hodnotou slovenského priemeru. Viac ako 2000 obyvateľov nemá žiadna vidiecka obec.

Podľa počtu obyvateľov je okres Stropkov tretí najmenší na Slovensku (po Medzilaborciach a Turčianskych Tepliciach), čomu zodpovedá aj malá hustota zaľudnenia, nedosahujúca ani polovicu slovenskej hodnoty.
Sídla sú väčšinou malé, po území okresu rozmiestnené rovnomerne. V okresnom meste žije viac ako polovica obyvateľov okresu. Vývoj počtu obyvateľov za posledných 150 rokov možno zobraziť mierne stúpajúcou krivkou.

V meste je viacero možností, ako stráviť zmysluplne voľný čas. Jedným z nich je i ZOO park, ktorý vznikol na dobrovoľníckej báze. V obci Potoky sa nachádza Chrám sv. Paraskievy z roku 1773. Trojdielny architektonický skvost vrátane zvonice je obohnaný murovanou ohradou. Sakrálnou pamätihodnosťou je i pravoslávny Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Oľšavke. Neďaleko Stropkova je jedna z najatraktívnejších oblastí východného Slovenska – vodná nádrž Veľká Domaša.