Sociálne pomery na Zemplíne viedli k masovej migrácii. V druhej polovici 19. storočia Zemplínčania odchádzali hľadať lepší život najmä do USA. Situácia v spomínanom období nebola pre Zemplín nijako ľahká. Je potrebné si uvedomiť, že tento región bol za Rakúsko-Uhorska dlhodobo jeden z najmenej rozvinutých.
Svedčí o tom aj skutočnosť, že do konca 19. storočia tu bola najvyššia dojčenská úmrtnosť v rámci celého územia súčasného Slovenska. V Zemplínskej župe bola zriadená obvodná lekárska starostlivosť až v roku 1876.
Sociálne pomery viedli k masovej migrácii. V druhej polovici 19. storočia Zemplínčania odchádzali hľadať lepší život najmä do USA. Najčastejšie synovia z gazdovských rodín, ktoré nemali dostatok majetku na to, aby zabezpečili viacerých potomkov. Tak druhorodení, treťorodení a ďalší, mali len dve možnosti. Vybrať sa za prácou do Ameriky, alebo zabudnúť na gazdovské pomery a stať sa paholkami. Podľa štatistík, ktoré však nie sú presné, pretože mnohí išli načierno, len v roku 1882 opustilo Šamudovce a odišlo do USA osemnásť mužov a jedna žena.
Za I. Československej republiky bol odchod organizovaný najmä do Belgicka a Francúzska, po roku 1939 zasa do Nemecka.
Musíme však poznamenať, že väčšina ľudí sa vrátila späť a boli lepšie finančne zabezpečení ako ostatní. Takto sa začalo o Zemplíne hovoriť ako o dolárovom kraji. Uvedená fotografia však nie je dokladom emigrácie, ale pochádza z návštevy hlavného mesta Československa.
Použitá literatúra: V. Paulov, M. Jáger – Šamudovce (vydal Obecný úrad Šamudovce, 2002)
Autor textu: Slavomír Szabó
Vytvorené: 3.3.2014