Veľmi si želám a som presvedčený, že nielen ja sám, aby zamestnanci Technických služieb mesta Humenné, ktorí sú (v minulosti určite boli) zodpovední za orez stromov v našom meste, konečne začali pri všetkých orezoch premýšľať, čo je potrebné a správne – a čo je naopak na škodu stromov, aj okoliu v ktorom sa tieto stromy nachádzajú, inými slovami kde rastú a žijú.
Snažím sa pochopiť, aký je reálny dôvod každý rok orezávať takto nezmyselne až na kmeň koruny (ťažko to síce nazvať korunami) týchto troch nešťastných stromov. Je vlastne zázrak, že na tom mieste obložené dlažbou do dnešných dní vydržali, napriek zjavne nevyhovujúcim podmienkam (rozpálenej dlažbe v letnom období).
Keď pozerám na niektoré doslova orezávaním dokatované stromy na mestských pozemkoch, neviem sa zbaviť pocitu, že asi máme v meste zaplatenú externú firmu, ktorá fakturuje podľa toho, koľko stromov oreže a preto sa snaží orezať čo najviac.
Podľa mojich vedomostí, niektorí zamestnanci TS absolvovali aj kurz pilčíkov, len netuším č ich na takýchto kurzoch učia okrem obsluhy ručnej motorovej píly aj uvažovať, ako treba k živým stromom a kríkom správne pristupovať.
Už v minulosti, aj v tomto volebnom období som opakovane apeloval na niektorých mestských poslancov, aby z titulu ich funkcie komunikovali o tomto probléme, hlavne o nutnosti pristupovať k orezom stromov oveľa citlivejšie a profesionálnejšie, pri stretnutiach s riaditeľom a manažmentom TS. Žiaľ, nič pozitívne nenastalo.
Mal som aj niekoľko výmen názorov osobne s Ing. Františkou Mudrou, MHA, majsterkou údržby verejnej zelene v TS, ktorá od svojho nástupu do tejto funkcie urobila viacero pozitívnych vecí pri údržba zelene v meste, ale orez stromov (asi) pod jej riadením zatiaľ nestojí za veľa (žiaľ). Upozorňoval som ju priamo v teréne, aj po telefonátoch viacerých nespokojných Humenčanov z troch častí mesta, že pilčíci neorezujú konáre správne. Bolo jasné a viditeľné, že do neošetrených rán bude vtekať voda počas dažďov, či systematicky vyzrážaná vlhkosť priamo do odrezaných častí stromu, následne sa tam rozmnožia plesne a drevokazné huby, naštartuje sa proces vyhnívania vznikajúcej dutiny a to automaticky znamená samozrejme (väčšinou pomalé) odumieranie stromov.
Mal som v minulosti šťastie, že som osobne a opakovane absolvoval lekcie správneho orezu stromov od nášho už nebohého suseda. Bol v tom bez pochýb expert. Predovšetkým preto, že dokázal stromy orezávať v správnom čase, správnou pílou tak, že po orezoch zostala (s odstupom času samozrejme) krásne zahojená kôra, len s minimálnou jazvou. Absolvoval som tiež v zahraničí medzinárodné konferencie s panelmi výmeny skúseností renomovaných odborníkov o tom, ako (aj s ohľadom na stúpajúce teploty, druhy a choroby drevín, stav znečistenia vzdušia, prehrievanie sa mestských sídiel, najnovšie vedecké poznatky v odbore) treba správne postupovať pri údržbe a rozvoji mestskej zelene. Okrem iného nám tam vysvetľovali tiež to, aké najčastejšie chyby často kvôli neznalostiam sa vyskytujú práve pri takýchto neodborných orezoch na mestských/verejných/spoločných stromoch – a ako tomu možno jednoducho a efektívne (predovšetkým používaním mozgu) zabrániť.
Problematike údržby a rozširovania zelene sa nevenuje vo väčšine slovenských samospráv ani systematická, ani odborná pozornosť.
V súvislosti s mestskou zeleňou aj v našom meste je kvantum naväzujúcich tém, riešení a možností. Lenže, aby to správne (alebo lepšie ako doteraz) fungovalo, tak najprv musíme mať niekoho konkrétneho zo zamestnancov radnice, ktorý bude primerane odborne pripravený, finančne motivovaný, spoločensko-právne zodpovedný a aktívne spolupracujúci s ďalšími zainteresovanými. V minulom volebnom období sme mali odbor životného prostredia MsÚ, teraz tam máme už len referát s jednou referentkou?! Prečo, na základe akých faktov a podkladov sa tak niekto rozhodol? Kde je z k tomu verejnosti prístupná nejaká analýza? Nikde, pretože určite neexistuje! Poslanci z bývalého najväčšieho poslaneckého klubu „Spájame sa pre Humenné“, možno aj niektorí ďalší, zdvihli na pokyn niekoho konkrétneho pri hlasovaní ruku, odbor bol zrušený a vec bola vybavená.
Je v našom meste, v oblasti životného prostredia a jeho ochrany toľko problémov, ale tiež rôznych finančných výziev, možných účastí v projektoch, spoločných postupov, že jedna referentka MsÚ za 7,5 hodinový denný pracovný čas to nemá šancu stihnúť, ani keby sa postavila na hlavu.
Bol som rád, keď v tomto volebnom období vznikla pri MsZ stála Komisia životného prostredia a verejnej zelene. Bol som presvedčený, že práve oni budú hnacím motorom a podporovateľom všetkého, čo by malo súvis so životným prostredím a jeho ochranou v Humennom. Za predsedu tejto komisie bol zvolený mestský poslanec Tomáš Šudík. Ako vtedajší zamestnanec kancelárie primátora mesta som bol po viacerých spoločných rozhovoroch ešte na začiatku fungovania tejto komisie presvedčený, že zo všetkých stálych mestských komisií bude práve komisia životného prostredia najlepšie fungujúcou. Tomáš Šudík mal celkom dobre naštudované programy ochrany životného prostredia z iných miest, vyznal sa aj v rezortnej legislatíve a mal plány, ako formou súťaží a ďalších osvedčených metód zainteresujeme do toho žiakov humenských škôl, aktivistov, média, ľudí zo spoločenských organizácií a ďalších záujemcov.
Ako išiel čas a ako sa z mestského poslanca stal aj poslanec NR SR, pribudlo mu iných úloh, povinností a aktivít. Predpokladám, že preto aktivita a prezentácia snáh, námetov, zistení a výsledkov komisie postupne ustala. Možno dodať, že aj v tejto komisii došlo aj k viacerým personálnym zmenám.
Takže zhrnutie – do konca tohto volebného obdobia to nevidím s ochranou a podporou životného prostredia príliš ružovo. Mesto z pohľadu neľahostajných občanov vo viacerých oblastiach akoby zaspalo, aj keď väčšina zo zvolených poslancov pred komunálnymi voľbami sľubovala opak.
Možností, ako sa aspoň v tomto pozitívne a viditeľne posunúť medzi slovenskými mestami je viacero a asi o nich budem v budúcnosti písať ďalej.
Neočakávam, že by sa naši súčasní mestskí poslanci prebudili, ani to, že sa im otvoria konečne oči a začnú vnímať, že mnoho stromov, aj ďalšej zelene na mestských pozemkoch potrebuje ich pozornosť a hlavne reálnu pomoc, aby tu pre nás všetkých mohli rásť a žiť ďalej.
Ľuboš Ondovčin
foto: © Ľuboš Ondovčin
Tento text je súčasťou „Úvahy a komentáre“, nie je redakčným obsahom.