Mesto HUMENNÉ

Mesto Humenné sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Laborec. Z východnej strany je chránené poslednými výbežkami Vihorlatských vrchov a zo severu výbežkami Ondavskej vrchoviny. Prvá písomná správa o dnešnom Humennom je z roku 1317, keď mesto dostal do daru rod Drugethovcov od panovníka Karola Róberta.

Mesto Humenné sa vyvinulo zo starej slovanskej osady pri sútoku riek Laborec a Cirocha, ktorá sa spomína už v 13. storočí. Samotné mesto i jeho blízke okolie predstavuje významnú archeologickú lokalitu. Život tu pulzoval už v mladšej dobe kamennej, o čom svedčia bohaté archeologické nálezy kamenných nástrojov a keramiky. Našli sa tu aj bronzové predmety z neskorej doby bronzovej a ďalších historických období.

Humenné sa nachádza na obchodnej ceste, ktorá spájala Uhorsko s Poľskom. Od 14. storočia sa tu čulo obchodovalo na trhoch a jarmokoch. Z neskorších čias je známe Humenské kolégium, ktoré v roku 1613 založil Juraj Drugeth. Už v 14. storočí získalo mesto Humenné určité privilégiá. Bolo tridsiatkovým mestom a malo právo vyberať mýto. V roku 1638 získalo mesto privilégium organizovať trhy čo malo priamy súvis  s rozvojom remesiel a vznikom cechov. Prvým bol cech krajčírsky z roku 1603, koncom 17. storočia ich bolo deväť. V 17. a 18. storočí, v časoch reformácie, protireformácie a stavovských povstaní proti Habsburgovcom prežívalo aj Humenné ťažké časy. Naopak, v obdobiach pokoja sa v meste vzmáhali remeslá a obchod, pretože mesto ťažilo zo svojej výhodnej polohy – cez mesto viedla obchodná cesta z Podunajska a Sedmohradska do Poľska.
Pri výletoch do okolia návštevníkov určite zaujmú aj zrúcaniny dvoch hradov. Neďaleký hrad v Brekove patrí medzi najstaršie objekty tohto druhu na Zemplíne. Pochádza z 13. storočia. V minulosti mal spolu so svojím susedom – hradom v Jasenove zabezpečovať bezpečnosť na uhorsko-poľskej obchodnej ceste. Začal pustnúť od konca 17. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade v Jasenove pochádza z roku 1328.

Humenné zostáva dominantným mestom najvýchodnejšieho cípu Slovenska. Je sídlom okresných a mestských štátnych a správnych orgánov, politických strán, spoločenských, kultúrnych, zdravotníckych a iných zariadení, inštitúcií, výrobných podnikov, obchodov, bánk a škôl. V auguste 1999 sa započalo s rozsiahlou rekonštrukciou Námestia slobody. Jeho konečná podoba dodala humenskej pešej zóne nový vzhľad. Počas celého roka sa v meste uskutočňujú rôzne zaujímavé a hodnotné kultúrne, spoločenské a športové podujatia.
Významné miesto v kultúrnom živote mesta má hudba. Humenská hudobná jar píše svoju tradíciu už od roku 1961. Známe sú tiež jesenné cykly koncertov, na ktorých účinkujú poprední domáci i zahraniční umelci. V Mestskom kultúrnom stredisku a Vihorlatskom kultúrnom centre sa v priebehu celého roka predstavujú rôzne divadelné a tanečné súbory, sólisti, hudobné telesá a organizujú sa výstavy obrazov, fotografií, či zberateľských kuriozít. V nadväznosti na starú tradíciu sa každoročne v auguste v miestach pešej zóny usporadúva Humenský jarmok.
Známe sú aj tunajšie folklórne súbory Kalina a Chemlon, reprezentujúce ľudové tradície aj v zahraničí.
Pre rozvoj športových aktivít v meste slúži futbalový štadión, zimný štadión, letné a kryte kúpalisko, tenisové kurty, minigolf a ďalšie športoviská. V lete sa na kúpanie a člnkovanie využíva aj rieka Laborec.

Priemysel bol v transformačnom období postihnutý najmä znižovaním výrobných kapacít. Aj napriek tomu zostáva v hospodárstve mesta najvýznamnejšiu úlohu. Zamestnáva 37 % ekonomický aktívnych obyvateľov mesta.
V odvetvovom zložení prevládajú:
– chemický priemysel (Chemlon, a. s.),
– energetický priemysel (Chemes, a. s.),
– potravinársky priemysel (Mecom a. s.,
– Podvihorlatské pekárne a cukrárne, a. s.,
– Humenská mliekareň, a. s.),
– stavebný priemysel (Chemkostav a. s.),
– odevný priemysel (Linda Chemes s. r. o.),
– strojársky priemysel (Strojárne Chemes s. r. o.).

Najväčším priemyselným podnikom na území mesta i okresu je Chemlon, a. s., ktorý zamestnáva 2 250 pracovníkov. Firma začala písať svoju históriu v roku 1956. Vtedy  bol položený základný kameň vtedajšieho národného podniku Kapron. Prvé vlákno bolo vyrobené v auguste 1959. Prvého januára 1993 vznikol spoločný podnik na výrobu a obchod s vláknami. Svoje sily pritom spojili Chemlon a firma Rhône – Poulenc. Týmto kapitálovým prepojením vznikol Chemlon, a.s., ktorý sa zaradil medzi popredných výrobcov syntetických vlákien v Európe. Súčasná výrobná kapacita Chemlonu je 50 000 ton polyamidových vlákien za rok. Viac ako 90 % produkcie sa vyváža do štátov Západnej Európy a do Českej republiky. Od roku 1998 sú vlastníkmi francúzska firma Rhodia a talianska firma Nýlstar.

Tradičné kultúrne a športové podujatia:
Festival tanca a spevu – február Sotácký festival (Jasenov) – máj, jún Humenská hudobná jar – apríl, máj Humenský jarmok – august

Ďalšia charakteristika mesta Humenné
Mesto Humenné sa nachádza v severovýchodnej časti východného Slovenska, v juhozápadnej časti okresu Humenné, v údolí rieky Laborec, ktorá tečie v časti súbežne so štátnou cestou číslo I/74 a železničnou traťou č.191 (Medzilaborce – Humenné – Michalovce – Trebišov – Michaľany), č.193 (Prešov – Strážske – Humenné), č.196 (Humenné – Stakčín) Zvolen, vo výške 157 metrov nad morom v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina, subprovincia Vonkajšie Východné Karpaty, podcelku Humenské podolie a časti Sokol. Tieto geomorfologické jednotky patria z geologického hľadiska do flyšového pásma, ktoré je budované striedajúcimi sa polohami pieskovcov a ílovcov. Medzi najvyššie kóty patrí Sokol (405 m n.m.), Petočová (378 m n.m.) a Barančov (364 m n.m.).

Humenné susedí až s 11 obcami: Hažín nad Cirochou, Lackovce, Kochanovce, Udavské, Veľopolie, Brestov, Myslina, Závadka, Brekov, Jasenov a Ptičie. Celková výmera jeho katastrálneho územia je 2867,4 hektárov. Z hľadiska hydrologických pomerov patrí územie do povodia Bodrogu. Zastavaným územím mesta preteká rieka Laborec, na ktorej sú vybudované ochranné hrádze. Je tu typická akumulácia vôd v období december až február s najvyšším prietokom v marci a najmenším v septembri. Priemerný ročný prietok Laborca v Humennom je 10 m3/s. Katastrálna hranica prebieha pozdĺž toku Laborca smerom na východ, ďalej vedľa kameňolomu v Jasenove a cez severnú časť Sokola, pokračuje údolím potoka Ptava a lomí sa neďaleko kóty Humenné ostro smerom na sever. Potom ide ponad lokalitu Čarnuška, pretína štátnu cestu, železničnú trať a sútok Laborca s Cirochou a prechádza ponad celú dolinu Hubková, až sa okolo kóty Petočová stočí na západ.
Od lokality Vyšná Hubková smeruje neďaleko Humenského potoka na juh, pod Holou horou zmení prudko smer na západ a za potokom Lieskovec naberá pomerne plynule juhozápadný smer k Brekovskej bráne. Celý kataster uzatvára spojnica štátnej cesty a neďaleko tečúceho Laborca.

Najstaršou architektonickou pamiatkou Humenného je gotický rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, s vitrážovými oknami od miestneho rodáka, akademického maliara Mikuláša Klimčáka. Súčasťou kostola, ktorý bol postavený koncom 14. a začiatkom 15. storočia je aj  kláštor.
V kostole sú umiestnené telesné pozostatky svätého Bonifáca a je to najvýchodnejší kostol postavený v gotickom slohu v Európe.