Najvyí kontrolný úrad (NKÚ) SR v Bratislave 10. júla 2020. FOTO TASR - Martin Baumann *** Local Caption *** Profil profil ilustraèné foto
BRATISLAVA/ZEMPLÍN – Použitie príjmov z hazardných hier nie je účelovo viazané a aj preto len zlomok z nich smeruje do prevencie. Finančne sú podporované služby spojené s ochranou proti nebezpečným spoločenským javom. To je jedno zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý v štátnej lotériovej spoločnosti TIPOS a na ministerstve financií preveril transparentnosť rozdeľovania odvodov prevádzkovateľov hazardných hier na kompenzovanie rizík a dopadov hazardu.
V období rokov 2018 až 2020 išlo z bezmála 690 miliónov eur vybraných z hazardu na všeobecne prospešné účely len 17,5 %, teda 120 mil. eur.
Drvivá väčšina zdrojov bola účelovo viazaná na podporu športu. Kontrolóri z NKÚ na základe zistení konštatujú, že rezort financií nemal vytvorený systém rozdelenia a sledovania príjmov z hazardných hier pre podporu preventívnych opatrení. Zároveň zdôrazňujú, že štát musí sprísňovať podmienky na ochranu najzraniteľnejšej skupiny spoločnosti. Pred negatívnymi dopadmi hazardu v čoraz preferovanejšom digitálnom priestore je potrebné chrániť najmä mladých ľudí.
Hazard je celosvetovo vážnym celospoločenským javom, ktorý negatívne ovplyvňuje časť spoločnosti. Ide však o segment, ktorý ročne generuje stámiliónové obraty privátnych, ale aj štátnych spoločností.
Pre jeho rizikovosť musia prevádzkovatelia strpieť vyššiu mieru regulácie, daňového i odvodového zaťaženia. Prevádzkovatelia hazardných hier sú na Slovensku povinní odvádzať do štátneho rozpočtu a samosprávnych rozpočtov odvody z hazardných hier.
Špeciálnu daň platia tak súkromné, ako aj štátna lotériová spoločnosť TIPOS.
Ročne plynie z tohto segmentu do slovenského rozpočtu od všetkých prevádzkovateľov takmer 230 miliónov eur (priemer rokov 2018 až 2020). Objem do roku 2019 medziročne narástol v priemere o 10 %. Necelú pätinu, takmer 44 miliónov eur, tvorili odvody štátneho TIPOS-u. NKÚ poukazuje na legislatívnu medzeru. Príjmy štátu z hazardných hier nie sú totiž v plnej výške viazané na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb kompenzujúcich vytvárané riziká. Z celkových príjmov z hazardu bola za tri kontrolované roky na prospešné služby spojené so zdravím, vzdelávaním, kultúrou, športom či ochranou životného prostredia preukázateľne použitá menej ako pätina. Zo 120 miliónov eur smerovalo 115 miliónov výlučne na priamu podporu športu.
Príkladom pre Slovensko by mohli byť krajiny ako Francúzsko, Španielsko či Švédsko, v ktorých je vytvorený účelový fond.
V ňom sa kumulujú peniaze z hazardných hier a následne sa všetky financie účelovo poskytujú do segmentov verejného života, ktoré pomáhajú k minimalizovaniu dopadov hazardu Kontrolný úrad upozornil vedenie rezortu financií na potrebu úpravy pravidiel pre poskytovanie dotácií z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, keďže ministerstvo nemá vytvorené kritériá na transparentné posudzovanie a výber žiadostí o dotáciu.
Niektorí žiadatelia dostávali dotácie každoročne, napriek tomu, že počet žiadostí výrazne prekračoval zdroje na rozdelenie.
TIPOS v sledovaných rokoch podporil projekty z oblasti kultúry, vzdelávania či zdravotníctva sumou 8,1 milióna eur, čo je 0,5 % z jeho tržieb z hazardu. Kontrolóri poukazujú, že ani štátna spoločnosť nemala konkrétne a jasné kritériá pre hodnotenie žiadostí o poskytnutie podpory.
Žiadosti neboli posudzované nestrannou komisiou a TIPOS ani nezverejňoval zoznam podporených či zamietnutých žiadostí o poskytnutie finančnej podpory. Dnes nastavený systém podpory nie je podľa národnej autority pre externú kontrolu zárukou objektivity a transparentnosti pri jej rozdeľovaní verejných financií. Transparentné pravidlá chýbajú aj pri prerozdeľovaní peňazí na marketing.
TIPOS spoločnosti UNIMEDIA, s ktorou uzavrel zmluvu na dobu neurčitú v roku 2011, vyplatil za služby v rokoch 2018 až 2020 takmer 6,4 milióna eur. Národné monitorovacie centrum pre drogy v prieskume z roku 2019 zistilo, že až 42,9 % Slovákov hralo aspoň raz v živote niektorú z hazardných hier. Podľa Indexu závažnosti problémového hráčstva je v populácii 15 až 64-ročných celkovo 2,2 % ľudí s vysokým rizikom problémového hráčstva, čiže viac ako 86-tisíc osôb a 3,8 % so stredným rizikom, čo predstavuje takmer 150-tisíc ľudí.
Slovenský a športový výbor a ZMOS idú spoločne rozvíjať šport
Šport bez miest a obcí sa nedá robiť. Bez olympských lídrov je jeho podpora rovnako problematická. Práve preto Združenie miest a obcí Slovenska so Slovenským športovým a olympijským výborom definovali v spoločnom memorande plán práce, ale aj víziu, ktorou chcú systematicky podporovať športové aktivity.
Tie však nevnímajú iba z pozície vrcholových športov, ale aj s prihliadnutím na podporu rekreačných športových aktivít a rovnako aj s dôrazom na zdravotnícke aspekty.
Ambíciou ZMOS a SOŠV je koordinovať svoje aktivity v oblasti športu za účelom vytvorenia základného rámca pre nadväzovanie, upevňovanie a rozširovanie vzájomnej spolupráce a dosiahnutia ich spoločného cieľa. Partneri memoranda vyjadrili záujem aktívne spolupracovať v boji proti všetkým formám násilia, prejavom neznášanlivosti, diskriminácie, proti nelegálnemu stávkovaniu a ovplyvňovaniu výsledkov súťaží a najmä proti dopingu v športe.
Súčasťou spoločných aktivít bude napríklad formulovanie podmienok na všestranný rozvoj a podporu športových činností, ale aj organizovanie spoločných výjazdov do miest a obcí, kde sa okrem stretnutí s komunálnymi lídrami navštívia školy a za účasti zvučných športových mien budú diskutovať o prínose športu. Zároveň budú spoločne prezentovať príklady dobrej praxe, ktoré by mali motivovať samosprávy k takým užitočným riešeniam, ktoré podporili športové aktivity v konkrétnych mestách či obciach.
Signatári memoranda si sľubujú užitočnosť a spoločenský význam od spolupráce a zhodli sa na tom, že najbližšie obdobie bude diárom športovej diskusie, ktorú zavŕšia potrebné riešenia pre rozvoj športu a na podporu pohybových aktivít.