Mesto KRÁĽOVSKÝ CHLMEC

Územie mesta je od novoveku sústavne obývané. Z rovín vyvýšené pahorkatiny poskytovali domov tisíce rokov rôznym národom. Objavili sa tu Kimmeri, Kelti, Vandali a Slovania. Od konca 9. storočia toto územie obývajú najmä Maďari.
Po vzniku Maďarského kráľovstva, osada a celé Medzibodrožie sa stalo súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214.
Začiatkom 14. storočia pápežskí vyberatelia daní objavili vyspelú osadu s kamenným kostolom – gotickú podobu dnešného rímsko katolíckeho kostola. Od polovice 15. storočia osadlenosť bola povýšená na zemepánske mesto. O tom svedčí aj historická pečať mesta s erbom.
Začiatkom 16. storočia Péter Perényi dal postaviť hrad na vyvýšenine nad mestom, ktorého zrúcaniny dnes poznáme pod menom Csonkavár.
V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo, kedy Lórantffy Zsuzsanna, vdova Györgya Rákócziho I. dala postaviť v meste kaštieľ vidieckeho rázu. (t.č. v budove je umiestnená základná umelecká škola).
Posilnenie meštianstva sa začalo v druhej polovici 19. storočia, kedy mesto sa stalo okresným centrom. V týchto rokoch a v prvej polovici 20. storočia sa realizuje výstavba Hlavnej ulice, niektorých eklektických budov – nemocnica, budova ústredia vodárne a služobný byt, ktoré sa spájajú s menom grófa Majlátha. V rokoch 1930 – 1944 tu žije a tvorí Mécs László premonštrátsky kňaz a básnik.

Mesto Kráľovský Chlmec spolu s Medzibodrožím v roku 1920 pripojili k Československej republike. Mesto sa stalo sídlom Medzibodrožského okresu obývaného prevažne Maďarmi, ktorého štatút zanikol v roku 1960 a centrum sa dostane do Trebišova. Táto zmena nepriaznivo vplýva na mesto a región, spomalil sa vývoj na každom úseku, respektíve stagnoval. Kráľovský Chlmec je „naj- maďarskejším“ mestom v okrese Trebišov. Maďari tvoria približne štyri pätiny obyvateľov. V meste je možné zazrieť sochy sv. Alžbety Uhorskej i Františka II. Rákocziho, ktorý sa narodil v neďalekej Borši.
V roku 2008 vzbudil značný rozruch príchod zhruba troch desiatok radikálov z Maďarska v kópiách uniforiem z druhej svetovej vojny, proti ktorým zakročila slovenská polícia. Zhruba 20 percent obyvateľstva tvoria podľa odhadov Rómovia, oficiálne sa však k tejto národnosti nehlásia.

Pamiatky:
Čonkavár (maďarsky Csonkavár) alebo hrad Kráľovský Chlmec, zvyšky stredovekého hradu pravdepodobne z 15. storočia (uvádza sa aj začiatok 16. storočia), ktorý sa nachádza vo vyvýšenej polohe západne od centra mesta. Vlastníkom hradu bol premonštrátsky kláštor v Lelesi, neskôr šľachtické rody ako Palóciovi či páni z Perína. V prvej polovici 17. storočia je doložený ako panský majer (udvarház) s obytnou panskou kúriou a hospodárskym príslušenstvom. Z hradu sa dochovali dve protiľahlé steny pôvodnej dvojpodlažnej obytnej veže a pivnice s valenými klenbami. Hrad je postavený z lomového kameňa, nárožia sú z veľkých tesaných tufových kvádrov.
Ruiny hradu prešli konzerváciou.
Kaštieľ Zuzany Lorántfiovej, dvojpodlažná pôvodne renesančná bloková stavba s valbovou strechou z druhej polovice 16. storočia. Kaštieľ nechala vybudovať vdova po Jurajovi I. Rákocim Zuzana Lorántfiová na mieste staršej kúrie. Úpravami prešiel v 18. a 19. storočí, naposledy po druhej svetovej vojne. V súčasnosti tu sídli základná umelecká škola. Priečelie kaštieľa je horizontálne členené kordónovou rímsou, okná majú nadokenné rímsy a šambrány. Nad portálom je umiestnený spojený erb Rákociovcov a Lorántfiovcov s vročením 1652.

Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty zo 14. storočia. Barokovo bol upravený v druhej polovici 18. storočia. Ďalšou úpravou prešiel v rokoch 1896 a 1946. Z pôvodnej gotickej stavby sa dochovalo presbytérium s rebrovou krížovou klenbou z druhej polovice 14. storočia. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádzajú klasicistické oltáre, kazateľnica a patronátne lavice z obdobia okolo roku 1800.
Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Priečelie má členené lizénami, veža vystupuje vo forme rizalitu, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.

Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1787. V roku 1900 bol upravovaný v duchu neogotiky. V interiéri sa nachádzajú dve drevené protiľahlé empory umiestnené na kratších stranách pôdorysu. Zariadenie kostola je neogotické.
Fasády kostola sú hladké s polkruovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je dekorovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1923.

Ortodoxná synagóga, eklektická stavba z roku 1850. Na bohoslužobné účely bola využívaná do roku 1968, neskôr ako sklad nábytku. V medzivojnovom období mala židovská populácia v meste silné zastúpenie.V súčasnosti synagóga chátra. V interiéri je dochovaná orintalizujúca výmaľba, priestoru dominuje Aron hakodeš. Priečelie synagógy je členené lizénami a kordónovou rímsou ukončené je dekoratívnou stupňovitou atikou s trojuholníkovým štítom.

Symbolika mesta
Mesto Kráľovský Chlmec nebolo slobodným kráľovským mestom, ale veľmi skoro – podľa známych dokladov najneskôr v roku 1461 – získalo štatút zemepánskeho mesta (oppidum), ktorého privilégiá boli menšie v porovnaní so slobodným kráľovským mestom, ale zabezpečilo určitú nadradenosť nad ostatnými osadlosťami.

Erb mesta patrí do radu historických erbov.
Prvý odtlačok sa objavil iba v roku 1561, ale jeho gotický štýl potvrdzuje, že originálna podoba vznikla v 15. storočí, keď v dokumentoch používajú výraz „Oppidum de Helmecz“ (zemepánske mesto).
O skoršom pôvode erbu svedčí aj fakt, že nápis odpisu je chybný – autor odpisu buď nevedel prečítať opotrebovaný dokument, alebo nepoznal dobre súdobý oficiálny latinský jazyk a takým spôsobom použil výraz HOSPITUM namiesto OPPIDUM. Dnešná podoba oficiálne evidovaného erbu mesta : na striebornom štíte červený strapec hrozna obvinutý zelenými úponkami. Oficiálna vlajka mesta bola vytvorená zo súhlasom Heraldistickej komisie Ministerstva vnútra SR. Obsahuje farby erbu v poradí : červená – zelená – biela – zelená – červená.