Mnoho európskych jazykov vrátane slovenčiny používa názvy mesiacov založené na latinčine. Len niektoré jazyky napr. čeština alebo poľština používajú úplne iné názvy.
Január – lat. januarius, podľa boha menom Janus (rímsky boh s dvoma tvárami hľadiaci do budúcnosti i minulosti).
Február – lat. februarius, podľa rímskej očistnej slávnosti Februa.
Marec – lat. martius, podľa rímskeho boha vojny a konfliktov menom Mars.
Apríl – lat. aprilis, buď podľa bohyne Afrodity, alebo podľa slova aperire, otvoriť (naznačuje začiatok rozkvetu či vegetačného obdobia).
Máj – lat. maius, podľa bohyne rastlinstva a prírody menom Maia.
Jún – lat. junius, podľa rímskej bohyne zeme a úrody menom Juno.
Júl – lat. julius, podľa Julia Caesara. V roku 44 pred n. l., predtým quintilis od slova quintus, teda piaty, pretože to bol 5. mesiac v rímskom kalendári.
August – lat. augustus, po cisárovi Augustovi v roku 8 pred n. l., predtým sextilis – šiesty.
September až december z lat. slov septem, octo, novem a decem, teda sedem, osem, deväť a desať.
Východní Slovania: podľa najstarších ruských písomností mesiace ruského kalendára mali čisto slovanské názvy, ktoré vychádzali z prírodných javov.
Konkrétne názvy sa ale líšili v závislosti od ruského kmeňa, ktorý ich používal:
január – sečeň, prosinec, studeň
február – ljuty, sečeň, snežeň
marec – berezozol, suchij, sokovik
apríl – cveteň, kviteň, dubeň, brezeň
máj – traveň, leteň, cveteň
jún – červeň, izok, mlečeň
júl – lipec, červeň, serpeň
august – žniveň, zarev
september – vreseň, rujeň
október – listopad
november – grudeň
december – studeň, grudeň, prosinec
V roku 988 na území Ruska bolo prijaté kresťanstvo a s ním aj juliánsky kalendár aj s jeho názvami mesiacov a sedemdenným týždňom. Roky sa počítali carihradským spôsobom, teda od „stvorenia sveta“ v roku, ktorý zodpovedá koncu roka 5509 a začiatku roka 5508 pred Kr. moderného kalendára (tzv. byzantský kalendár). Rok sa začínal najprv 1. marca, neskôr 1. septembra. Až od nariadenia Petra I. v roku 1699 sa začínal 1. januára a prijal sa súčasný začiatok počítania rokov, teda od narodenia Krista (t. j. rok 7208 sa zmenil na rok 1699).
Gregoriánsky kalendár bol v Rusku zavedený až tesne po Októbrovej revolúcii.
Západní Slovania sa pravdepodobne riadili lunisolárnym kalendárom, kde bol rozdiel medzi mesačným a slnečným kalendárom vyrovnávaný trinástym mesiacom. Rok sa delil na poľnohospodárske sezóny.
Názvy mesiacov mali, podobne ako u východných Slovanov, staroslovanský pôvod:
január – leden, styczeń, vezimský
február – únor, luty
marec – brezeň, pozimský
apríl – dubeň, kwiecień, naljetny
máj – kveteň, rozzelony, traven, izok
jún – červen, czerwiec, smažski
júl – červenec, lipiec, pražnik, ružeň
august – srpen, sierpień, jačmenski, vreseň
september – září, wrzesień, nazimský, hrudeň
október – rujeň, październik, ženc
november – listopad, pazdiernik, mločny
december – prosinec, grudzień, hodovnik
Týždeň sa spočiatku nazýval nedeľa, až neskôr sa prešlo sa súčasný názov týždeň (a pod.).
Dni v týždni dostali slovanské názvy, tieto prevzali (a dodnes používajú) aj Maďari.
Koncom 9. storočia (po príchode Cyrila a Metoda) sa na Veľkej Morave ujal juliánsky kalendár.
Na Slovensku sa prebrali aj jeho názvy mesiacov (existovali však istý čas aj slovenské názvy – pozri nižšie), v Česku a Poľsku ostali slovanské názvy. Gregoriánsky kalendár (vyhlásený pápežom v roku 1582) bol v Uhorsku prevzatý v roku 1587, v Česku v roku 1584, v Poľsku už v roku 1582.