ZEMPLÍN – Región Zemplín sa nachádza na území bývalej Zemplínskej stolice, ktorá sa rozprestierala od severných hraníc Slovenska až po Tisu. Horný Zemplín ležal na Slovensku a menšia časť Dolný Zemplín ležal v dnešnom Maďarsku.
Územie tvoria horstvá Nízkych Beskýd, Bukovských a Vihorlatských vrchov. Cez územie stolice pretekali rieky Bodrog, Laborec, Ondava a Topľa. Administratívne centrum bolo na Zemplínskom hrade. V 13. a začiatkom 14. storočia túto funkciu plnil aj Blatný Potok.
Strediskom sa stalo aj mesto Zemplín a nakoniec Nové Mesto pod Šiatrom.
Zemplínska stolica bola významnou obilninárskou oblasťou, najlepšie podmienky boli na Východoslovenskej nížine a v maďarskej časti Medzibodrožia. Zemplín patril medzi oblasti s málo rozvinutou remeselnou výrobou.
Strediskami sa stali mestá Humenné, Kráľovský Chlmec, Michalovce, Sečovce, Trebišov a Vranov nad Topľou. Z remesiel boli najrozšírenejšie krajčírstvo, hrnčiarstvo a ďalej hrubo súkennícky, mäsiarsky, kožušnícky, čižmársky a debnársky cech.
Najvýznamnejším kultúrnym strediskom zemplínskej stolice bol Blatný Potok. V Michalovciach pôsobila mestská latinská škola a v Humennom jezuitské päťtriedne gymnázium.
ABOV
Súčasný región Abov sa rozprestiera na území niekdajšej slovenskej časti Abovskej stolice, ktorá ležala v Košickej kotline. V polovici 17. storočia sa stalo sídlom Abovskej stolice mesto Košice. Mesto ležalo pri významnej obchodnej ceste a stalo sa strediskom obchodu s východnou Európou, Poľskom a Ruskom.
Pre štruktúru osídlenia boli charakteristické malé dediny. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom. Pestovanie vinnej revy bolo rozšírené až po Košice. Najlepšie odrody sa kvalitou vyrovnali tokajským vínam. Živočíšna výroba bola orientovaná na chov oviec.
Hlavným strediskom remeselnej výroby boli Košice. Medzi najvýznamnejšie patrili kovospracujúce remeslá. Kultúrnym strediskom boli Košice. Vysokú úroveň dosahovalo školstvo a kníhviazačstvo.
Dôležitým kultúrnym miestom bol kláštor v Jasove, ktorý od 13. storočia plnil funkciu hodnoverného miesta s pôsobnosťou v Abovskej, Gemerskej, Hontianskej, Sabolcskej, Boršodskej, Šarišskej, Turnianskej a Zemplínskej stolici až do konca feudalizmu.
Na východnej strane Dargovského priesmyku v tesnej blízkosti cesty E50 stojí tento, zubom času poobhrýzaný, hraničný kameň, ktorý pocestným dával na vedomie, že prekračujú hranicu regiónu (župy). Zažil už iste všeličo, ale možno sa mu blýska na lepšie časy.
Uvádzame citát z činnosti Súkromného osemročného gymnázia na Galaktickej ulici v Košiciach:
„Zachovanie hraničného kameňa“
(29.6.2009)
Z podnetu kunsthistorika pána Gabriela Kládeka, žiaci septimy A – členovia dejepisného krúžku sa stretli s županom VUC pánom Trebuľom a riaditeľom Východoslovenského múzea pánom Pollákom.
Cieľom stretnutia bol návrh na spoluprácu pri oprave hraničného kameňa, ktorý je umiestnený na hranici žúp Abovskej a Zemplínskej.
Snahou je dosiahnuť zápis tohto ojedinele zachovaného župného kameňa medzi historické pamiatky UNESC-a.
Pri návšteve na tvári miesta bola nadviazaná spolupráca so samosprávou obce Dargov
Prijaté úlohy:
a.) zistenie času výstavby (18. až 19. storočie) z archívov – Košice, Sátoraljaújhely (Nové mesto pod Šiatrom HU). Budapešť
b.) pristúpiť k oprave za pomoci našich študentov.
Keška je uložená kúsok nad hraničným kameňom v lese.
Treba sa najprv predrať tým, čo tu zanechali „kultúrni“ spoluobčania a cestujúci, ktorí nepoznajú odpadkový kôš :o( a potom sa dá už v pokoji hľadať a možno aj logovať.
(informácie tu uvedené boli získané z verejne prístupných stránok internetu.)