VITAJTE NA ZEMPLÍNE

Zemplín je slovenský región zodpovedajúci územiu Zemplínskej župy spred roku 1918, ktoré pripadlo Česko-Slovensku, alebo častejšie územiu Zemplínskej župy z rokov 1918 – 1922. V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy.  Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce.
V súčasnosti sa aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikroregión Sobrance. Táto rozšírená Zemplínska župa 1. 1. 1923 zanikla a stala sa súčasťou Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené. Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarskej Zemplínskej (Zemplén) a Užskej (Ung) župe.
Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom.
Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené medzi Prešovský a Košický kraj.

DOLNÝ ZEMPLÍN tvoria okresy Sobrance, Trebišov a Michalovce. Región Dolného Zemplína susedí zo severu s Horným Zemplínom a zo západu s Košickým regiónom. Jeho východná strana tvorí hranicu s Ukrajinou a južná strana zas hranicu s Maďarskou republikou.

Región Dolného Zemplína sa rozprestiera vo Východoslovenskej nížine v povodí riek Latorica, Bodrog, Ondava, Topľa a Laborec. Severnú časť regiónu obopínajú svojim horstvom Západné Karpaty, Vihorlatské vrchy s vyhliadkovým Sninským kameňom 1005 m n. m.

 

Hlavný tok povodia – Bodrog, ktorý vzniká spojením Latorice a Ondavy pri obci Zemplín, sa vlieva do Tisy pri meste Tokaj v Maďarsku. Bodrog je po celej svojej dĺžke (t.j. od obce Zemplín až po jeho výtok z územia SR) splavný, využíva sa hlavne pre nákladnú dopravu, ktorú vykonáva Zemplínska plavebná spoločnosť s.r.o. Osobná doprava sa vykonáva len príležitostne a sporadicky.

Šírava je letnou destináciou zameranou na vodné športy a aktívny oddych.
V jej okolí je množstvo ubytovacích kapacít rôzneho druhu a pulzujúci nočný život. Zemplínska šírava je pri svojej rozlohe 32,9 km2 druhou najväčšou vodnou nádržou na Slovensku. Bola vybudovaná v prvej polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia a od svojho dokončenia sa stala významnou rekreačnou oblasťou, priťahujúcou nielen domácich, ale aj zahraničných návštevníkov.
Najvýznamnejším strediskom Zemplínskej Šíravy je obec s priliehavým názvom Kaluža. Voda v Šírave však nie je vhodná na kúpanie. Pre osvieženie radšej využite bazény v Kaluži alebo 10 km vzdialené Vinianske jazero.

Najvýznamnejším turistickým centrom regiónu Dolný Zemplín je Zemplínska Šírava, pre svoju rozlohu nazývaná tiež slovenské more.

Na juhu Dolného Zemplína, v okrese Trebišov sa nachádza Tokajská vinohradnícka oblasť s vinohradníckymi obcami Malá a Veľká Tŕňa, kde sa vyrába svetoznáme Tokajské víno. Návšteva Tokajského regiónu preto poteší hlavne znalcov vína a dobrého jedla.

Oblasť Tokaj

V Brehovskom kláštore (okres Trebišov) sa počas celého roka organizujú rôzne podujatia s duchovnou tematikou. Hlavne v letnom období je kláštor využívaný na letné tábory detí. V priestoroch kláštora je vytvorené Františkánske centrum stretnutia a dialógu so zameraním na duchovné cvičenia. Táto kultúrna pamiatka je sprístupnená pre návštevníkov, s možnosťou sprevádzania po areáli kaštieľa.

Brehovský kláštor

Drevené kostolíky sú súčasťou kultúrnej tradície východného cirkevného obradu a na Dolnom Zemplíne dopĺňajú sieť sakrálnych stavieb tohto typu nachádzajúcich sa na severovýchode Slovenska. Nachádzajú sa v obciach Ruská Bystrá a Inovce.
Gréckokatolícky drevený Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša – biskupa bol v roku 2008 s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Chrám bol postavený na začiatku 18. storočia medzi rokmi 1720 až 1730. Ide o trojdielnu zrubovú stavbu so šindľovou strechou. Interiér v barokovom a rokokovom štýle pochádza zo začiatku 18. storočia.

Ruská Bystrá – Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša sa nachádza na dolnom Zemplíne, v okrese Sobrance.

Inovce – Cerkva archanjela Michala bola postavená v roku 1836. Trojdielna zrubová stavba je prikrytá valbovou šindľovou strechou s dvomi vežičkami. Ikonostas je z polovice 19. storočia. Zaujímavá je ikona „Pieta“ so signatúrou autora: Mankovič Michal, 1842.

V Inovciach je jeden z najmenších chrámov (postavený v roku 1836), čo neumožnilo umiestniť ikonostas s plným ikonografickým programom.

Pekné sú pamiatkové zóny v Michalovciach (v pamiatkovej zóne mesta sa nachádzajú kaštieľ, park, koniareň, rotunda, rímskokatolícky a grécko-katolícky kostol). Aj zachovaná románska rotunda sa nachádza v Michalovciach.

V Trebišove (do pamiatkovej zóny mesta sa zaraďuje historický park a objekty v jeho bezprostrednom okolí a to: hrad Parič, základy stredovekého kostola Sv. Ducha, rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, gréckokatolícky chrám Nanebovzatia Panny Márie, Pavlínsky kláštor, kaštieľ s hospodárskymi budovami, mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho, súsošie Immaculaty a archeologické lokality z praveku a stredoveku).

Na území Dolného Zemplína sa nachádza aj množstvo múzeí ako Zemplínske múzeum v Michalovciach, Literárne múzeum P. Horova v Bánovciach nad Bebravou, Vlastivedné múzeum v Trebišove, Mestské múzeum vo Veľkých Kapušanoch, Múzeum gitár v Sobranciach (jediné v Európe), Vlastivedné múzeum v Kráľovskom Chlmci a Soľný dom vo Veľkých Trakanoch.


HORNÝ ZEMPLÍN je súčasťou Prešovského  samosprávneho  kraja (PSK), ktorý sa nachádza  v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Tvoria ho okresy Humenné, Medzilaborce, Snina a Vranov nad Topľou. Zo severu susedí s Poľskom, zo západu zo Šarišom a na juhu prechádza do regiónu Dolný Zemplín. Jeho východná strana tvorí hranicu s Ukrajinou.

Územie Horného Zemplína pokrývajú Bukovské vrchy a Laborecká vrchovina. V južnej časti tohto regiónu vystupujú Vihorlatské vrchy, ktorých chrbát oddeľuje región od regiónu Dolného Zemplína. Územím Horného Zemplína pretekajú rieky Hornád, Laborec, Latorica, Olka a Cirocha. Najvyšším bodom regiónu je trojhraničný vrch Kamenec 1221 m.n.m. v Bukovských vrchoch.

Najatraktívnejšou časťou regiónu sú Bukovské vrchy kde sa nachádza Národný park Poloniny so svojimi rozľahlými bukovými a jedľovo-bukovými lesmi a pralesmi Stužica, Rožok a Havešová zapísanými na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Hlavným východiskom pre návštevu Polonín je obec Nová Sedlica, v ktorej sa nachádza niekoľko objektov tradičnej ľudovej architektúry. Turistická vybavenosť je primeraná odľahlosti a nedostupnosti tohto regiónu.

Humenský kaštieľ

Najvýznamnejšou dominantou mesta Humenné je kaštieľ, v ktorom sa nachádza Vihorlatské múzeum.
Vihorlatské múzeum je regionálne múzeum vlastivedného charakteru. V umelecko-historickej expozícii spoznáte kultúru šľachty od renesancie až po 20. storočie. Prírodovedná expozícia je zameraná na prírodné pomery okresu Humenné. Stála výstava „Z dejín Rómov na Slovensku“ prezentuje stručný prierez históriou rómskeho etnika na Slovensku. Galerijné oddelenie sa od svojho vzniku od roku 1989 zaoberá výstavnou, kultúrno-výchovnou a publikačnou činnosťou.

V Humennom sa nachádza aj Expozícia ľudovej architektúry a bývania.
Humenský skanzen bol vybudovaný v rokoch 1974-1982 a verejnosti sprístupnený v roku 1984. Na pomerne malej ploche sa v priebehu desiatich rokov podarilo sústrediť najtypickejšie stavby z regiónu severovýchodného Slovenska – 14 objektov ľudovej architektúry a jednu sakrálnu stavbu. Všetky objekty nesú v sebe charakteristiku staviteľstva z východokarpatskej oblasti, kde hlavným stavebným materiálom bolo drevo, hlina, kameň a slama. Najskromnejšie obydlie predstavuje jednopriestorový, neskôr trojpriestorový dom. Jeho jednotlivé miestnosti sú radené v pozdĺžnej osi v poradí – obývacia miestnosť, predsieň a komora. Maštaľ, šopa, chlievy a ostatné hospodárske stavby boli obyčajne spojené s ľudskými obydliami. Interiér domov s hlinenou dlážkou a malými oknami bol veľmi skromný, ale účelný. Inštalované hospodárske domy (zo Zemplínskych Hámrov, Výravy, Olšinkova, Nechvaľovej Polianky, Kalnej Roztoky a Klenovej) sú zariadené dobovým nábytkom, s ukážkami náradia jednotlivých ľudových remesiel – hrnčiarstva, metlárstva, kolárstva a tkáčstva. Napríklad, kováčska dielňa z Nechvaľovej Polianky je dodnes schopná prevádzky. Jednotlivé domy dopĺňajú sýpky a studňa. Obdobne aj vodný mlyn z Vyšnej Jablonky je príkladom úzkeho spojenia obydlia so živnosťou.

Návštevníci si môžu oddýchnuť pri vodnej priehrade Veľká Domaša, je to viacúčelové vodné dielo – vodná nádrž v okresoch Vranov nad Topľou a Stropkov. Výstavba vodného diela Veľká Domaša sa začala vo februári 1962 a ukončená bola v decembri 1967.  Veľká Domaša je 4. najväčšou vodnou nádržou na Slovensku.

Známe sú aj Medzilaborce s ich Múzeom moderného umenia Andyho Warhola. Múzeum vzniklo 1. septembra 1991 ako prvé vo svete a ešte stále jediné v Európe.

Okrem výstavných aktivít dominuje v múzeu prezentačná, vzdelávacia, poradenská, vedecko-výskumná činnosť v oblasti súčasného výtvarného umenia, muzeoedukológie. Zemplín zdobí množstvo drevených kostolíkov s vysokou historickou a umeleckou hodnotou.

Zemplínske NAJ

Najvyššie položený bod: 1221 m n.m. – Kremenec – trojhraničný
Najnižšie položený bod: 94 m n.m. – miesto odtoku rieky Bodrog zo SR

Najstaršia obec: Ruská – r. 1195 (okres Michalovce)
Najmladšia obec: Zemplínske Hámre – r. 1945 (okres Snina)

Najnižšie položená obec: Klin nad Bodrogom – 98 m n.m. (okres Trebišov)
Najvyššie položená obec: vojenský obvod Valaškovce – 660 m n.m. (okres Humenné)

Najväčší počet obyvateľov obce: Pavlovce nad Uhom – 4000 obyvateľov (okres Michalovce)
Najmenší počet obyvateľov obce: Parihuzovce – 40 obyvateľov (okres Snina)
Najväčší kataster obce: Stakčín – 167,67 km2 (okres Snina)