Jeden zo siedmich 7 divov sveta bol Rodoský kolos spodobujúci boha Helia na ostrove Rodos. Táto obrovská socha bola vytvorená a postavená v rokoch 292-280 pred n. l. na pamiatku víťazstva Rodosanov nad Macedóncami. Socha však nevydržala zemetrasenie v roku 226 n. l. a zrútila sa. Jej zvyšky sa povaľovali ešte viac ako 800 rokov po tejto katastrofe.
Socha bola vyrobená z bronzu a bola vysoká 37 metrov. Niektorí historici tvrdia, že socha mala nohy rozkročené a lode plávajúce do prístavu plávali pod ňou, pravdepodobnejšie však je, že socha mala nohy pri sebe a stála na podstavci umiestnenom pri prístave. Až v roku 653 napadli Rodos islamské vojská a kusy Kolosu odviezli a pravdepodobne roztavili.
Iná, podobne majestátna a výnimočná socha dodnes stojí na území USA. V minulosti sa pre do Ameriky prichádzajúcich obyvateľov, predovšetkým z Európy stalo vlastným heslo Francúzskej revolúcie: Sloboda – Rovnosť – Bratstvo aj symbolom.
Práve toto heslo pri vstupe do New Yorku na ostrove Bedloe stelesňuje socha Slobody (Madam Liberté), ktorú USA darovali Francúzi pri príležitosti stého výročia Deklarácie nezávislosti (jej tvár vytvoril Fréderik A. Bartholdi, sochár maďarského pôvodu, podľa podoby svojej matky a kyprých tvarov svojej manželky).
Socha je zapísaná od roku 1984 na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Socha slobody, ktorej celý názov znie Liberty Enlightening the World, čo znamená „Sloboda osvetľujúca svet“, obdivuhodne kombinuje umenie s precíznou stavebnou technikou, ale symbolizuje aj hodnoty dôležité pre ľudstvo. Medzi tie patrí sloboda, ľudskosť, mier, ľudské práva, demokracia, rovnaké príležitosti pre všetkých a zrušenie otroctva.
Loď, ktorá priviezla Sochu slobody z Francúzska do New Yorku, strávila na hladine Atlantického oceána 4 mesiace a 17. júna 1885 dorazila do prístavu. Na Bedloe’s Islande, ktorý bol neskôr premenovaný na Liberty Island. Tam už bol pripravený podstavec a na domácich čakala náročná úloha – Sochu slobody poskladať a postaviť na podstavec. Socha do Ameriky dorazila v 350 kusoch zabalených vo vše 200 debnách.
Možno pripomenúť, že privezení 46 metrového kolosu do najväčšieho mesta USA však chýbali peniaze na vybudovanie podstavca pre sochu. Z tohto dôvodu sa objavila v časopise New York World výzva novinára Josepha Pulitzera, aby Američania prispeli na podstavec po doláriku…
Pulitzerova výzva sa ujala, zbierka splnila svoj účel a čoskoro bolo pohromade sto tisíc dolárov, za ktoré bol postavený sedemstupňový piedestál.
Konečne dňa 28.10.1886 sa prvý raz rozžiarila fakľa v pravej ruke Madam Liberté, zatiaľ čo v ľavej ruke drží dosku s dátumom schválenia Deklarácie (4.7.1776) s venovaním: „Dar ľudu Francúzskej republiky“. Pri nohách postavy je roztrhnutá reťaz ako symbol slobody.
Zdroj: iStockphoto
Od toho dňa stojí socha Slobody na brehu Atlantiku – na Ostrove slobody (tak bol premenovaný ostrov Bedloe) a svieti pútnikom na cestu z Európy, ktorí ani netušia utajenú symboliku. Privítala už viac ako šestnásť miliónov emigrantov a to nielen zo starého kontinentu, ktorí našli v USA svoj nový domov. (Pre zaujímavosť, presne v ten istý pamätný dátum odhalenia sochy, ale o 32 rokov neskôr vznikla ČSR).
Viaceré zdroje uvádzajú, že Joseph Pulitzer (Pulitzer József) sa narodil 10. apríla 1847 v maďarskom meste Makó. Rodina sa neskôr presťahovala do Budapešti. V roku 1864 sa mladý Pulitzer rozhodol vycestovať do Ameriky. Najprv žil v Bostone, neskôr v roku 1865 v meste St. Louis. I keď dostal len príležitostné zamestnania, ale aspoň v nich mohol využiť svoju znalosť nemčiny. Jeho prvý článok bol uverejnený v miestnom denníku Westliche Post (nemecký denník vydávaný v St. Louis, USA). Bola to sťažnosť ohľadom podvodu jedného náborára. V marci roku 1867 sa vzdal svojho maďarského občianstva a prijal americké. V roku 1868 sa stáva Pulitzer spravodajcom denníka Westliche Post v Jefferson City. Neskôr sa ako spravodajca dostáva až do centra politického diania, zároveň skupuje značný podiel denníka Westliche Post. Týmto sa Pulitzer, ktorý bol predtým pracovníkom Westliche Post, stáva jeho vlastníkom. V zime roku 1872-73 sa Pulitzer vrátil do Európy, navštívil aj Budapešť.
Pulitzer založil nadáciu, ktorá po jeho smrti (1911) začala od roku 1917 udeľovať prostredníctvom Columbijskej univerzity ceny okrem iného aj za novinársku tvorbu. Pulitzerova cena hoci je od prvopočiatku poškvrnená tvrdým a nenávistným šovinizmom, je dnes v podstate najprestížnejším ocenením pre novinárov celého sveta. V ich profesii predstavuje akúsi malú Nobelovu cenu za žurnalistiku. Zároveň by však mala byť pre všetkých novinárov etickým mementom.
Pulitzerova cena je prestížne americké žurnalistické a umelecké ocenenie. Jej zakladateľom bol americký novinár maďarského pôvodu Joseph Pulitzer. Cena sa udeľuje od roku 1917 a v súčasnosti obsahuje 21 kategórií. Cena za beletriu je udeľovaná americkým autorom a ocenené dielo by sa malo prevažne zaoberať životom v USA.
P.S.: Aj keď sme o niečom nevedeli, alebo niečo nevideli, vôbec to neznamená, že to neexistuje.