Okres Michalovce je okres v Košickom kraji na Slovensku. Má rozlohu 1 019,26 km², žije v ňom 110 670 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 109 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2020). Správne sídlo okresu je mesto Michalovce.
Geografia
S rozlohou 1019 km2 a počtom obyvateľov viac ako 110 000 sa radí medzi veľmi veľké okresy Slovenska.
Rozprestiera sa na východnom Slovensku. Na severe a severozápade hraničí s dvoma okresmi Prešovského kraja – Humenným a Vranovom nad Topľou. Dlhú spoločnú hranicu má s okresom Trebišov. Na východe susedí s okresom Sobrance a juhovýchodná hranica okresu je zároveň štátnou hranicou s Ukrajinou.
Väčšia časť územia leží vo Východoslovenskej nížine, na severe zasahuje do Vihorlatských vrchov s najvyšším bodom územia vo výške 965 m n. m. Najnižší bod okresu (96 m n. m.) je medzi riekami Ondava a Latorica v katastri obce Odorín. V podloží Východoslovenskej nížiny sú neogénne piesky, íly a štrky, ktoré vystupujú na povrch len na severe územia.
Popri riekach ich pokrývajú riečne sedimenty, mimo tohto územia spraše a sprašové hliny. Vihorlatské vrchy tvoria andezity a ich pyroklastiká. Nížinná časť územia má rovinatý a pahorkatinový reliéf. Takmer celé územie okresu patrí do teplej klimatickej oblasti, len vo Vihorlatských vrchoch s narastajúcou nadmorskou výškou prechádza do mierne teplej až chladnej oblasti.
Priemerná ročná teplota v rámci okresu je 9,1 °C, priemerný ročný úhrn zrážok 593 mm.
Zo severu na juh preteká územím okresu a tiež okresným mestom rieka Laborec, do ktorej sa zľava vlieva rieka Uh. Laborec na juhu okresu ústí do Latorice. Západným okrajom okresu preteká Ondava, na ktorej je pod Vihorlatom vybudovaná vodná nádrž Zemplínska šírava. Riečne nivy pokrývajú nivné pôdy. Na sprašiach vznikli ilimerizované pôdy, miestami hnedozeme a černozeme. Vo Vihorlatských vrchoch sa vyskytujú hnedé lesné pôdy. Východoslovenská nížina je takmer úplne odlesnená. Nachádzajú sa tu len zvyšky dubových a lužných lesov. Vihorlatské vrchy pokrývajú väčšinou bukové lesy. Vo Vihorlate sa vyskytujú vzácne druhy rastlín, ako kýchavica biela, skopólia kranská, kostihoj srdcovitý a prilbica chlpatoplodá. V nížinách zasa bleduľa jarná, korunka strakatá, kosatec trávolistý, krivec tulcový. Faunu tvoria zástupcovia spoločenstiev lúk, polí, listnatých lesov, vodných plôch a ich okrajov: bažant poľovný, zajac poľný, srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný. V blízkosti Zemplínskej šíravy žije množstvo vodného vtáctva. Chránené sú hlavne vodné migrujúce vtáky: žeriav popolavý, pobrežník bojovný, bocian čierny, kalužiaky, divé kačice a husi. Na území okresu ležia dve chránené krajinné oblasti, a to CHKO Latorica a CHKO Vihorlat, 3 národné prírodné rezervácie: Jovsianska hrabina, Kopčianske slanisko, Senné rybníky, 7 prírodných rezervácií: Chlmecká skalka, Oľchov, Ortov, Raškovský luh, Slavkovské slanisko, Vinianska stráň, Viniansky hradný vrch a 2 chránené areály: Lužný les pri Laborci a Zemplínska šírava.
Hospodárstvo – v okrese má najvýznamnejšie zastúpenie chemický, elektrotechnický, strojársky a potravinársky priemysel.
Okresné mesto Michalovce je prirodzeným centrom s priemyselnou výrobou, kde sídli aj najviac závodov či firiem. Najväčší závod v meste je Yazaki Wiring Technologies Slovakia, ktorý sa špecializuje na výrobu kabeláže a autopríslušenstva, v Caspos, a. s. sa vyrábajú stroje na výrobu plastov. Syráreň Bell produkuje mliečne výrobky, firma TIPSO sa zameriava na spracovanie mäsa a pekárenské výrobky dodávajú na trh Pekárne a cukrárne. Stavebníctvo reprezentuje Chemkostav a. s. Odevný podnik Zekon šije konfekciu a džínsy značky H. I. S.
Najväčším podnikom v okrese je Chemko Strážske a. s., ktorý vyrába široký sortiment chemických výrobkov, lepidlá, chemické prísady, technické plyny a trhaviny. Okres je významným producentom elektrickej energie, vo Vojanoch sa nachádza najväčšia elektráreň na východe republiky, kde sa spaľuje dovezené uhlie.
V prevádzkach podniku Nafta Východ sa na rôznych miestach okresu ťaží zemný plyn. Spoločnosť Kerko vyrába podlahový a stavebný obkladový keramický materiál. Z celkovej rozlohy okresu asi 70 % pripadá na poľnohospodársku pôdu. Na väčšine osevných plôch sa pestujú obilniny, a to predovšetkým pšenica a jačmeň, darí sa kukurici, cukrovej repe, zelenine, v menšej miere sa pestuje tabak, lucerna a konope. Prioritnými odvetviami živočíšnej výroby v okrese Michalovce, podobne ako v minulosti, zostáva chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Dominantné postavenie má hovädzí dobytok. Okres je výhodne prepojený s medzinárodnými cestnými ťahmi. Priamo územím okresu vedie medzinárodný cestný ťah na Ukrajinu. Základná cestná sieť je vhodne trasovaná a pomerne pravidelne pokrýva územie okresu. V smere sever – juh tvoria nadradenú sieť cesty Strážske – Humenné a Michalovce – Strážske. Cez okres prechádza železničná trať nadokresného významu Michaľany – Medzilaborce, ktorou je celý región pripojený na II. a III. hlavný ťah SR a na medzinárodné železničné trate Košice – Kechnec – Hidasnémeti a Prešov – Plaveč – Muszyna. Ďalšia železničná trať Michaľany – Slovenské Nové Mesto pripája región na železničný ťah v smere na juh do Maďarska, v smere na východ na Ukrajinu a na západ do Českej republiky. Cestovný ruch sa v okrese Michalovce sústreďuje do oblasti Zemplínskej šíravy. Vodná nádrž poskytuje mimoriadne priaznivé podmienky na kúpanie, vodné športy, rybolov a pešiu turistiku. Rekreáciu v jednotlivých strediskách ponúkajú chatové osady, bungalovy, hotely, zotavovne a súkromné penzióny. Činnosť služieb v okrese je vyvážená, podiel registrovaných podnikateľských subjektov vo sfére služieb je 34,7 %. V štruktúre služieb prevládajú činnosti s vyšším kvalifikačným predpokladom.
Demografia: veková skladba obyvateľstva v okrese je priaznivá.
Deti do 15 rokov tvoria 21,9 % z počtu obyv. a 17,4 % obyvateľstva je vo veku nad 60 rokov. Podiel obyvateľov okresu v produktívnom veku tvorí 60,7 %.
Najväčšie percento obyv. produktívneho veku je sústredené do miest Michalovce, Veľké Kapušany a Strážske a do obcí Pavlovce nad Uhom, Nacina Ves, Budkovce, Trhovište.
Administratívny vývoj
Územie dnešného okresu bolo rozdelené od 13. stor. do r. 1848 medzi dve stolice. Západná časť od línie Michalovce – Lastomír – Budkovce – Drahňov, vrátane týchto obcí, patrila do Zemplínskej stolice, územie východne od nej do Užskej. Po r. 1848 sa stolice zmenili na župy a obec Zbudza v r. 1882 prešla zo Zemplínskej do Užskej župy. V r. 1923 vznikol okres Michalovce, ktorý mal v porovnaní s dnešným inú východnú a západnú hranicu. Časť jeho súčasného severovýchodného územia patrila do okresu Sobrance, na juhovýchodnej línii Beša – Senné – štátne hranice bol samostatný okres Veľké Kapušany. Na západe bol okres Michalovce menší o územie dnešných obcí Tušice, Tušická Nová Ves a Horovce, ale patrila mu obec Nižný Hrušov, dnes súčasť okresu Vranov nad Topľou. V r. 1938 územie 5 dnešných obcí okupovalo Maďarsko, ale ďalších 7 obcí z okresu Veľké Kapušany (Senné, Palín, Stretava, Stretavka, Pavlovce nad Uhom, Vysoká nad Uhom, Čierne Pole) pripadlo Michalovciam. V čase 2. svet. vojny patril okres do Šarišsko-zemplínskej župy. V r. 1949 sa okres stal súčasťou Prešovského kraja, v r. 1960 k nemu pričlenili okres Sobrance na východe a časť okresu Veľké Kapušany. Tento stav trval do r. 1996. Podľa počtu obyv. patrí okres Michalovce medzi najväčšie na Slovensku, obyvateľstvo je rozmiestnené rovnomerne. V súčasnosti má 78 obcí, z toho 3 mestá Michalovce, Veľké Kapušany a Strážske. Vo vidieckych sídlach žije 48 % obyv. okresu, čo je 5 % nad slovenským priemerom. Viac ako 2000 obyv. má iba obec Pavlovce nad Uhom.
Rozvojové plány
Okolie Zemplínskej šíravy vytvára priestor na rekreáciu nielen v letných, ale aj v jarných a jesenných mesiacoch. Južné svahy kopcov a pahorkov sú husto pokryté vinicami, ktoré umožňujú účasť na tradičných oberačkách a pri výrobe vínneho moku, typického pre miestne dedinky. Husté a rozľahlé lesy Vihorlatských vrchov sú rajom zveri a hubárov.
Pre okres je vypracovaný Návrh programu reštrukturalizácie poľnohospodárskej výroby, ktorý vypracoval Oblastný výskumný ústav agroekológie v Michalovciach. Materiál využíva výsledky dlhoročných výskumných prác výskumných inštitúcií pôsobiacich priamo na území Východoslovenskej nížiny a to Oblastného výskumného ústavu agroekológie Michalovce, Výskumného ústavu závlahového hospodárstva Bratislava a Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied Bratislava.
One Comment on “Okres MICHALOVCE”
Comments are closed.