POLONINY je starý názov používaný na označenie najseverovýchodnejšej časti Východných Karpát. Prevládajú tu dlhé mierne chrbty a stiesnené doliny obyčajne sledujú severojužný smer, ktorým stekajú vodné toky.
Najvyššie polohy (vo výškach okolo 1 000 m) tvoria trávnaté hole (tak ako ich väčšina turistov pozná najmä z Veľkej a Malej Fatry) s množstvom brusníc a čučoriedok.
Jeho územie je súčasťou jedinej trilaterálnej biosférickej rezervácie na svete – Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, vyhlásenej v roku 1993.
Tvoria ju tieto územia:
1. Slovensko – Národný park Poloniny,
2. Poľsko – Bieszczadský národný park, Cisniansko Wetlinský park krajobrazovy, Park Krajobrazovy Doliny Sanu,
3. Ukrajina – Užanský národný park, Nadsjanský park krajobrazovy.
Národný park POLONINY bol vyhlásený od 1.10.1997 na výmere 29 805 ha.
V roku 1999 bol zástupcom Národnému parku POLONINY udelený Diplom Rady Európy.
Jeho najvyšším vrchom je KREMENEC (1210 m. n. m.), ktorý je zároveň miestom stretu slovensko-poľsko-ukrajinskej hranice.
Kremenec s výškou 1 208 m n. m. je dominantou a najvyšším vrchom slovenských Bukovských vrchov. Súčasne je aj najvýchodnejšie položeným bodom Slovenskej republiky.
Najvyšší vrchol Krzemieniec (1 221 m) sa nachádza až na poľsko-ukrajinskej hranici, o 13 metrov vyššie, ako je postavený mramorový kváder označujúci trojhraničie. Na tomto mieste sa pretínajú štátne hranice Ukrajiny, Poľska a Slovenska.