ZEMPLÍN – Myšlienka osláv Dňa stromov, s ktorou prišiel novinár J. Sterling Morton, vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske a postupne sa rozšírila do celého sveta. Pravidelne sa oslavuje od roku 1872. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti od klimatických podmienok vhodných na vysádzanie stromov. V stredoeurópskych krajinách bol za dátum Dňa stromov ustanovený 20. október.
V tento deň si členovia rôznych organizácií a jednotlivci pripomínajú dôležitosť a význam stromov pre život, spoločne ich vysádzajú a realizujú zaujímavé aktivity a programy určené predovšetkým mladej generácii.
Stromy zohrávajú dôležitú úlohu v našom živote, pretože od ich existencie je závislá prevažná väčšina všetkých foriem života.
Vytvárajú vhodné prostredie pre život rastlín a živočíchov, čím zvyšujú biologickú rôznorodosť prostredia okolo nás. Podľa výsledkov správy Stav európskych lesov 2020, ktorú v decembri 2020 zverejnil sekretariát celoeurópskeho medzivládneho procesu FOREST EUROPE, výmera lesov v Európe za posledných 30 rokov stúpla až o deväť percent. Celková výmera lesov v Európe je 227 miliónov hektárov, čo predstavuje 35 percent územia. V priemere sa ťažia asi tri štvrtiny objemu dreva, ktoré v európskych lesoch každoročne prirastie, preto zásoba dreva stúpla od roku 1990 až o 50 percent. Výnimkou nie je ani Slovensko. Výmera lesných pozemkov a lesných porastov sa u nás dlhodobo zvyšuje.
Výmera lesných porastov Slovenska je podľa spomínanej správy 1,95 milióna hektárov a v porovnaní s rokom 1990 sa zvýšila o 1,5 percenta.
Pred sto rokmi bola pritom lesnatosť Slovenska iba 31 percent. Dnes je to až 41 percent územia Slovenska, čím sa naša krajina zaraďuje medzi najlesnatejšie krajiny v Európe. Za lesnú plochu správa považuje nielen územia, v ktorých stromy rastú v určitom množstve, ale aj tie, kde porast momentálne nie je (napr. po vyťažení alebo po prírodných disturbanciách), ale má potenciál v krátkom čase zarásť mladým porastom (priamou sadbou alebo prirodzeným zmladením).
V krajinách s vysokou lesnatosťou, ako napríklad Slovenská republika, Fínsko, Slovinsko či Rakúsko, už nie je veľa priestoru na zvyšovanie rozlohy lesov, preto je mimoriadne pozitívnou správou, že výmera lesných porastov sa zvyšuje, resp. je dlhodobo stabilizovaná aj na týchto územiach.
Na druhej strane, sú miesta na našej planéte, kde je opačný trend. Príkladom je napr. amazonský prales, považovaný za „zelené pľúca“ zeme, kde v poslednom období každoročne ubudne viac ako 10 tisíc km2 jeho rozlohy. Tento nepriaznivý vývoj ešte zvýrazňujú častejšie sa opakujúce lesné požiare, ktoré zhoršujú bilanciu sekvestrácie uhlíka. Zistilo sa, že v súčasnom období amazonský prales v tejto súvislosti vyprodukuje do atmosféry viac CO2, ako je schopný viazať. Preto je potrebné, aby vlády krajín, kde dochádza k takýmto výrazným deštrukčným procesom v lesných ekosystémoch, bezodkladne prijali také opatrenia, ktoré zastavia tento trend skôr, ako dôjde k nezvratným zmenám. V kontexte meniacej sa klímy na našej planéte je táto požiadavka o to naliehavejšia. Preto každý z nás by mal pristupovať k tejto problematike zodpovedne a snažiť sa svojím myslením a konaním chrániť lesné bohatstvo so všetkými funkciami, ktoré lesy majú. Keď budeme dodržiavať niekoľko odporúčaní, napr. neplytvať pri práci zbytočne papierom, používať recyklovaný papier, dávať prednosť internetovým verziám novín a časopisov, využívať elektronické zasielanie výpisov, fakturácie a archivácie dokumentov, dôsledne separovať papierový odpad a podobne, výrazne prispejeme k udržateľnému stavu lesov na celom svete.
Branislav Schieber, Ústav ekológie lesa SAV, v. v. i.