PREŠOV – Prešovský samosprávny kraj podpísal s Košickou arcidiecézou, Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov a Biskupstvom Spišské Podhradie Memorandum o spolupráci. Dokument deklaruje spoločné úsilie za zachovanie kultúrneho a duchovného dedičstva a podporu náboženského cestovného ruchu.
Dokument podpísali spolu s predsedom Prešovského samosprávneho kraja Milanom Majerským košický arcibiskup- metropolita Mons. Bernard Bober, prešovský arcibiskup – metropolita Mons. Ján Babjak a spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Stalo sa tak v rámci odborného fóra k projektu Svetlo z východu 17. mája v Spišskej Kapitule, ktorého hlavnou témou bol práve pútnický turizmus.
Memorandum má napomôcť rozvoju, prehlbovaniu a ochrane duchovného, kultúrneho a národného dedičstva, ako aj sociálnej a charitatívnej službe, podpore školstva a mládeže, cestovného ruchu, prezentácie duchovných hodnôt a šíreniu dobrého mena zúčastnených strán.
„Ide o deklaratívne vyhlásenie, aby svetská a cirkevná moc v kraji vzájomne spolupracovali. Verím, že je to dobrá cesta pre začaté i ďalšie projekty, ktoré prídu a budú úspešné. Spiš, Šariš a Zemplín sú miesta s veľkým potenciálom pre pútnický cestovný ruch. Ide o turizmus, do ktorého netreba veľké investície, len tým, že budú tieto miesta viac spropagované, príde na ne ešte viac ľudí,“ uviedol predseda PSK Milan Majerský.
Podľa arcibiskupa Bobera doteraz neboli jasne definované pravidlá samosprávneho kraja k cirkvám. „Podstatné je, ideme spolupracovať a rozvíjať duchovné dedičstvo. Mnohé veci, či už kostoly alebo iné pamiatky, ktoré sú charakteristické pre východ, vyrástli z obety a úspor ľudí. Verím, že týmto otvárame novú kapitolu, ktorá bude základom pre ďalšie úspešné projekty,“ konštatoval košický arcibiskup. Pozitívne vníma podpis memoranda aj spišský biskup Sečka. „Pokúšame sa rozhýbať najmä náboženský turizmus, ktorý musíme viac zveľaďovať. Cirkev nebola nikdy uzavretá, ale toto je ďalší pozitívny krok smerom k ľuďom,“ povedal. Zainteresované strany si sľubujú od spolupráce aj otvorenie témy čerpania európskych fondov. „Na opravu a údržbu kostolov, na rozdiel od Poliakov, nemôžeme žiadať prostriedky z eurofondov. Neviem, kde sa stala chyba. My sme už opravili to najnutnejšie, ale stále máme veľa pamiatok, o ktoré sa treba starať, zveľaďovať ich a bez financií sa to jednoducho realizuje veľmi ťažko,“ uviedol prešovský arcibiskup Babjak.
Dokument sa odvoláva na úspešnú spoluprácu Prešovského samosprávneho kraja a vybraných farností rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi a iných partnerov pri realizácii projektu Svätomariánska púť -Svetlo z východu, ktorý kraj implementuje od januára minulého roku. Deklaruje ďalšie možnosti rozvoja vzájomného partnerstva s dôrazom na duchovné a kultúrne obohatenie všetkých zúčastnených strán.
Podpis memoranda tematicky nadviazal na v poradí už tretie odborné fórum, ktoré v rámci projektu Svetlo z východu zorganizovalo v spolupráci s PSK Inovačné partnerské centrum. Odborná konferencia informovala odbornú i laickú verejnosť o projektových zámeroch projektu i aktuálnom stave aktivít jednotlivých partnerov.
Projekt Svätomariánska púť – Svetlo z východu je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V – A Poľsko – Slovensko 2014 – 2020. Zapojených je v ňom 13 partnerov (7 na slovenskej a 6 na poľskej strane) s hlavným cieľom dobudovania infraštruktúry na vybraných pútnických miestach a ponuky nového produktu cestovného ruchu, ktorý je inšpirovaný najznámejšou pútnickou trasou Santiago de Compostela.
Daša Jeleňová
hovorkyňa PSK