Sečovce sa nachádzajú na severovýchodnom okraji okresu Trebišov na východnom Slovensku, cca 28 km východne vzdušnou čiarou od Košíc a cca 340 km východ-severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, v blízkosti štátnej hranice s Maďarskom (20,9 km juhozápadne) a Ukrajinou (40,9 km východ-juhovýchodne).
Mesto sa rozprestiera juhovýchodne od Dargovského priesmyku, na prechode Podslanskej pahorkatiny (podcelku Východoslovenskej pahorkatiny) a Trebišovskej tabule (podcelku Východoslovenskej nížiny), na periklinále k juhu sa ukláňajúceho hrebeňa pahorku severojužného smeru, ktorého vrchol na Albínovskej hore dosahuje 177 m n. m. Pomedzie medzi Podslanskou pahorkatinou a Trebišovskou tabuľou prebieha pri západnom okraji intravilánu mestskej časti Kochanovce. Zo západu mesto obklopujú Slanské vrchy. Intravilán mesta sa rozprestiera v nadmorskej výške 110 – 160 m. n. m.
V roku 1402 sa Sečovce už spomínajú ako mesto. Roku 1437 dostalo mestečko od rímskeho cisára Žigmunda jarmočné a mýtne právo.
V roku 1402 sa Sečovce už spomínajú ako mesto. Roku 1437 dostalo mestečko od rímskeho cisára Žigmunda jarmočné a mýtne právo. Konali sa 2 jarmoky ročne – na sviatok Martina a Žofie. Rozvoju však bránia časté boje. V rokoch 1439 – 1459 mesto okupovali bratríci, ktorí tu vybudovali vojenský tábor s hradom. Porazení boli až vojskami kráľa Mateja Korvína v roku 1466. V období 1466 až 1487 si Sečovce prisvojil trebišovský hradný pán a hlavný župan Štefan Perényi. V roku 1494 bol v meste vystavaný rímskokatolícky kostol v gotickom slohu, neskôr viackrát prestavaný a opravovaný.
