Sťahovanie Smeru zo župných kancelárií sa mi časovo prekrylo s mediálnou informáciou, že bývalý, Smerom menovaný generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR nakúpil, prostredníctvom svojho rovnako „nasmerovaného“ šéfa štátne pozemky v Nízkych Tatrách (samozrejme, že boli prebytočné….), a to nielen za dobrú cenu ale – predstavte si tú náhodu! – v intímnej blízkosti čulého stavebného ruchu pod lyžiarskym Chopkom. Obchod však neurobili priamo, nechali to na svoje deti, čo už, keď sú šikovné…
Nemohol som sa v tej chvíli ubrániť spomienke na tohto istého generálneho riaditeľa, ktorý ma v Humennom kedysi poctil svojou návštevou, pravda nie doma, ale na súde, kde ma jeho podnik zažaloval za kazenie dobrého mena, lebo som zmanipulované verejné obstarávanie na odvoz dreva verejne nazval okrádaním občanov. Ak vám teraz prišiel na um generálny riaditeľ lesov, ktorý deň pred voľbami nakúpil zbytočné protipožiarne kamery za 23 miliónov eur, tak triafate do čierneho…
Nuž, namiesto rečníckej otázky, kto to tu vlastne kazí dobré mená našich štátnych podnikov, mi pripadá vhodnejšie zamyslieť sa nad pravdou o volebnom výprasku Smeru. A tá je prostá: Miera kradmých špinavostí, ktorých sa roky dopúšťali predstavitelia tejto hrabivej sociálnej demokracie, prekročila kritickú medzu.
Trajektória projektu radodajného obcovania Smeru s oligarchiou sa dostala do prudko zostupnej záverečnej fázy. V historickej sieni hanebností už na Roberta Fica čaká stolička hneď vedľa Vladimíra Mečiara. No pozor! Rozkradnuté peniaze sa nám už nevrátia, no ani nestratia – ostávajú v rukách oligarchie, ktorá nezvykne prehrávať žiadne voľby.
A tu som pri podstate toho, čo ma primälo k tomuto textu: Tak, ako teraz OĽANO a spol. dostalo z vôle voliča do dočasnej správy viaceré župy, zanedlho bude mať povinnosť podieľať sa na dočasnej správe celej krajiny. Oligarchovia aj potom nepochybne rozhodia svoje nekalé siete a my sa priblížime k poznaniu, aká bola skutočná hodnota dlhodobej kritiky lumpáckych pomerov, či už zaznievala z úst nespútaného politika Igora Matoviča, röntgenovej analytičky Veroniky Remišovej, alebo hocikoho z tých, ktorým spanilý politológ Horský nevedel nikdy prísť na meno.
Bude to veľká skúška, ktorá nesmie priniesť sklamanie. Nie, ani oľanáci nie sú dokonalí. No moja štvorročná parlamentná skúsenosť je jednoznačná. Títo ľudia budú po rokoch hádzania politikov do jedného zlodejského vreca kýženým dôkazom, že to tak nemusí a nesmie byť.
Veď hľa – županka Erika Jurinová a župan Jofo Viskupič sa hneď v úvode poctivo vzdávajú svojich poslaneckých mandátov. Spomínate si azda v Smere na niečo podobné?
Vôbec preto nepochybujem, že toľko vysmievaní Obyčajní nezaprú ani v najvyšších funkciách v službách republiky svoju ľudskosť, nepredajú svoju sebaúctu, nezabudnú na svoj súcit s núdznymi a najmä – vytrhnú našu krajinu zo smradľavých útrob dobového monštra vypaseného na presvedčení, že každý a všetko sa dá kúpiť. Nedá. Očistné odpočítavanie sa práve začalo.
Ján Mičovský
Tento text je súčasťou „Úvahy a komentáre“, nie je redakčným obsahom.