Aby si človek začal niečo vážiť, musí o to najprv prísť? Toto príslovie mi pri nedávnom pripomenula vedúca štábu rakúskej TV, ktorú som spolu s jej kolegami sprevádzal v Humennom.
V popredí ich záujmu bola história. Bol som preto rád, že sa im páčil renesančný kaštieľ, socha vojaka Švejka aj kostol všetkých svätých. Ako rodený Humenčan a človek, ktorý sa profesionálne venuje cestovnému ruchu, som sa snažil prezentovať čo najviac faktov o tom, čo naše mesto dokáže ponúknuť zahraničným turistom.
Keď sme prechádzali námestím, rozhodli sa v ankete položiť chodcom zopár otázok. Oslovení mali odpovedať, ktorých päť historických pamiatok v meste, si najviac cenia. Najlepšie dopadli humenskí seniori a žiaľ, najhoršie školopovinná mládež. Určite to svedčí okrem iného aj o tom, aký dôraz sa kladie na niečo, čo sa nazýva „lokálpatriotizmus“, alebo hrdosť na miesto, kde sme sa narodili alebo žijeme. Možno sme pri ankete len natrafili na nesprávnu vzorku, ale isté je, že v oblasti prezentovania nášho mesta jeho vlastným občanom, máme všetci rezervy.
Som rád, že v meste pribudli informačné tabule aj brožúry, ale pre lepšiu informovanosť o histórii Humenného je to stále málo. Za posúdenie stojí aj nápad jednej z respondentiek. Nebolo by možné zorganizovať celomestské súťaže pre žiakov zo základných a stredných škôl, o ich znalostiach z histórie Humenného?
Deťom a mládeži by to poskytlo príležitosť na vlastnú realizáciu aj na zmysluplnejšie využitie voľného času. Pre nás ostatných by to mohla byť šanca pripomenúť si zabudnuté alebo dozvedieť sa niečo nové.
Je to šanca aj pre organizácie z tretieho sektora a bola by veľká škoda, aby sme nevyužili tiež spomienky najstarších, žijúcich humenských seniorov.
Ľuboš Ondovčin
Spoločnosť pre podporu rozvoja regiónov
Humenné
Tento text je súčasťou „Úvahy a komentáre“, nie je redakčným obsahom.